Bol fyzicky slabý, chorľavý a neustále sa topil v dlhoch. Napriek tomu mal leví podiel na vzniku Československa a šírka jeho aktivít zvádza k úvahám o paralelných životoch. Nenadarmo ho Martin Urbaník, zakladateľ a riaditeľ horského ultra behu Stefanik trail, nazýva nefiktívnym slovenským Járom Cimrmanom. Veď ako sa jeden človek môže za 38 rokov vypracovať na excelentného politika, diplomata, vojaka, vedca, letca, fotografa, cestovateľa...?
Nuž, jedine v prípade nemenej excelentných génov a vôle. A nepretržitého nasadenia – ktoré sa mu pravdepodobne aj fatálne vypomstilo. Napriek nadľudským výkonom bol však Milan Rastislav, ktorý zomrel na deň presne pred 105. rokmi, muž hlboko ľudský. Tu je jeho príbeh.
Astronómia, mon amour
Košariská, kde 21. júla 1880 prišiel na svet, boli v tom čase ešte súčasťou Brezovej pod Bradlom. Vzdelanému, no chudobnému evanjelickému farárovi Pavlovi Štefánikovi a jeho manželke Albertíne sa Milan narodil ako šieste dieťa z dvanástich (dospelosti sa ich dožilo len deväť).
Na základnej škole v rodnej dedine patrí k najlepším žiakom a od detstva miluje hviezdy. Už ako deväťročný odchádza z domu, aby si v Šamoríne osvojil maďarčinu, nevyhnutnú pre lepšie vzdelanie v tých časoch. Rodičia Milana už vidia ako teológa, no on ich presvedčí, že prírodné vedy budú lepšou voľbou.
„Stavarinu“ v Prahe však nakoniec nedokončí. Osudovo sa totiž nadchne pre iný odbor: astronómiu. Túto výhybku, ktorá do biela vytočí jeho rodičov, má „na svedomí“ Karel Václav Zenger, profesor fyziky na pražskej polytechnike a zároveň európska špička v oblasti astrofyziky, optiky č...
Zostáva vám 85% na dočítanie.