V moskovskom dome Behrsovcov vládlo v tých dňoch roku 1862 nezvyčajné ticho. Osemnásťročná Sofia Andrejevna sedela nad denníkom, do ktorého si zapisovala svoje myšlienky o literatúre a o mužovi, ktorý začal do jej života vstupovať s nečakanou intenzitou.
Lev Nikolajevič Tolstoj ju požiadal o prepísanie svojich rukopisov – táto zverená úloha ju napĺňala úzkosťou aj obdivom. Pri práci cítila, aký je jeho talent výnimočný a akú zodpovednosť tým na ňu kladie.
Krátko nato, v septembri 1862, prijala jeho ponuku na sobáš. Do denníka si pred svadbou zapísala stručnú, no veľavýznamnú vetu: „Som šťastná, ale bojím sa tej obrovskej zodpovednosti.“
Práve táto veta sa často považuje za symbolický začiatok jej celoživotnej roly ženy, ktorá sa ocitla po boku jedného z najvýznamnejších spisovateľov sveta a ktorá bola zároveň jeho prvou čitateľkou, prepisovateľkou, editorkou i správkyňou rodiny a rozsiahleho majetku.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 91% na dočítanie.
Zostáva vám 91% na dočítanie.
