Dlho zvažoval, či má alebo nemá ísť večer do divadla. Včerajšia viedenská premiéra Offenbachovej opery Hoffmannove poviedky vraj bola veľmi úspešná, zohnal si teda lístok na dnešnú prvú reprízu, aby si ju tiež pozrel. Lenže popoludní pocítil akúsi nevoľnosť, a tak sa napokon rozhodol, že zostane doma.
„Veď ešte budem mať príležitosť si to predstavenie pozrieť,“ myslí si známy komponista Anton Bruckner.
Z odpočinku ho náhle vytrhne akýsi hukot a výkriky, prichádzajúce z ulice. Podíde k oknu, aby sa pozrel, čo sa vonku deje, a zdúpnie. Budova divadla stojaca oproti domu, v ktorom býva, je v plameňoch a z jej útrob vybiehajú zdesení ľudia.
Brucknera obleje studený pot. Jednak z hrôzy, ktorú vidí, no i z pomyslenia, že v tejto chvíli tam mohol byť aj on.
Je štvrtok 8. decembra 1881 večer a vo viedenskom divadle Ringtheater sa práve odohráva katastrofa obrovských rozmerov.
Dlhé čakanie na úspech
Tá budova bola akoby prekliata. Už samotný nápad postaviť na rohu ulíc Schottenring a Hessgasse divadlo nebol šťastný. Išlo o neveľký pozemok a ak chceli majitelia v budúcnosti vykazovať zisk, museli sa tomu prispôsobiť.
Výsledkom bola sedempodlažná stavba, v ktorej útrobách síce vzniklo hľadisko s kapacitou 1 760 miest, no bolo to na úkor všetkých ostatných priestorov a aj bezpečnosti. Účinkujúci sa tak napríklad tiesnili v malých šatniach a diváci sa na svoje miesta museli doslova predierať úzkymi chodba...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.