Možno si poviete, že to bolo prirodzené, chudobní ľudia si predsa mäso dovoliť nemohli. My však nehovoríme o obmedzení konzumácie mäsa kvôli nedostatku, ale o vedomej voľbe z morálneho i zdravotného hľadiska.
Prví vegetariáni šíriaci svoje myšlienky sa v Európe objavili už v antike a následne sa k téme vegetariánstva vrátili mnohí myslitelia s príchodom renesancie.
Príčin, prečo sa dnešní ľudia začnú zaujímať o vegetariánstvo, môže byť mnoho, a neraz podnety pre toto rozhodnutie prichádzajú hneď z viacerých smerov. Niekto sa pre vegetariánstvo alebo vegánstvo rozhodne zo zdravotných dôvodov, niekto si zvolí túto formu životného štýlu z etických dôvodov a pre niekoho to môže byť jednoducho cool spôsob života.
Človek všežravý
Aký je náš „prirodzený“ spôsob stravovania? Táto otázka netrápi len súčasníkov, kládli si ju ľudia už pred stovkami rokov. A zaujímali ich aj zdravotné a iné benefity vyhýbania sa mäsu. Do dnešných dní sa zástancovia rôznych typov stravovania nevedia zhodnúť s odborníkmi, kam by mali človeka zaradiť, je však jasné, že vo všeobecnosti sme všežravcami, a tak to bolo v uplynulých tisíckach rokov.
Prirodzene, nedobrovoľne bola vždy určitá časť populácie vystavená nedostatku mäsa, a tak v ich strave prevládali obilniny, strukoviny, zelenina, ovocie či orechy. Avšak už dávno pred vznikom Homo sapiens boli naši predkovia všežravci.
Analýzy pomeru stroncia a vápnika v kostiach a analýzy uhlíkových izotopov v zubnej sklovine odhalili prítomnosť všestrannej stravy už pri druhu Australopithecus robustus. Konzumácia živočíšnych potravín, orechov, vysoko kalorického ovocia či podzemných hľúz a pravdepodobne aj varená strava prispeli k skráteniu tráviaceho traktu, čo výrazne uľahčilo prudký vývoj a zväčšenie mozgu človeka.
Jednou z dôležitých inovácií bola tepelná úprava potravy, pri ktorej dochádza k degradácii zložitých štruktúr, a tým i k získaniu väčšieho množstva energie. To dokazujú nálezy raných hominidov, ktorí väčší podiel živočíšnej zložky potravy zaradili do svojho jedálnička už pred 2,5 milióna rokov. Vyššie zastúpenie živočíšnej potravy teda pomohlo evolúcii rodu Homo.
Napriek týmto zisteniam sa názory na to, ako sme od prírody uspôsobení, stále rôznia. Odborníci porovnávajú spôsob nášho trávenia, dĺžku tráviaceho traktu oproti dĺžke tela, uspôsobenie našich zubov, pohyb čeľuste, tvárové svaly, typ a kyslosť tráviacich štiav i kapacitu žalúdka či zdravotné účinky mäsitej a bezmäsitej stravy – k finálnem...
Zostáva vám 85% na dočítanie.