Múr kobky sa jedného dňa pohol a nespravodlivo väznený Edmond Dantes zbadal v otvore tajomného spoluväzňa, s ktorým sa dovtedy poznal cez stenu len po hlase.
„Bol to muž malej postavy, vlasov zošedivených skôr nedostatkom než vekom, prenikavých očí, ukrytých pod hustým sivým obočím, ešte čiernych fúzov, siahajúcich až na prsia. Jeho chudá tvár bola zbrázdená hlbokými vráskami a smelé rysy jeho výraznej tváre prezrádzali muža zvyknutého skôr duševnej než telesnej práci,“ opisuje ho Alexandre Dumas.
„Som abbé Faria,“ prezrádza o sebe na inom mieste románu čudácky väzeň, „narodený v Ríme. Bol som dvadsať rokov sekretárom kardinála Rospigliosiho. Bol som zatknutý, ani neviem dobre prečo, začiatkom roku 1811. Od tej chvíle sa obraciam na talianske aj francúzske úrady, aby som bol prepustený na slobodu.“
V príbehu sa však Faria slobody nedočká. Zomrie Dantesovi v náručí a z...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.