Onoho studeného októbrového rána roku 1917 sa ozvalo dvanásť výstrelov. Mierili na štyridsaťjedenročnú, honosne odetú a nalíčenú krásavicu v čiernom. Nikto, kto by ju neďaleko francúzskeho zámku Vincennes vtedy videl (a pritom prehliadol veľký kordón policajtov a vojakov), by nehádal, že ide o najprísnejšie stráženú väzenkyňu, odsúdenú na smrť.
Len tri guľky trafili jej telo, ostatné minuli. Ale to stačilo na to, aby Mata Hari, najslávnejšia zvodkyňa, zomrela. Niekdajšia milenka umelcov, ministrov, bankárov, priemyselníkov či dôstojníkov používala zvádzanie ako zbraň a tá sa nakoniec obrátila proti nej.
V pekle svojich vášní
Už stredovek sa so zvodcami nemaznal. Božský Dante opisuje stredoveké peklo, ktoré má deväť kruhov. V poslednom, deviatom, je po pás v ľade zamrznutý sám Lucifer a až v ôsmom kruhu, tam, kde sú tí najväčší hriešnici, trpia aj zvodcovia bičovaní démonmi. Vedľa sú im podobní – astrológovia a veštci, svätokupeckí pápeži, úplatní politici, pokrytci, zlodeji a podvodníci.
Tento obraz pekla odráža vnímanie hriechov stredovekých ľudí, hlavne učencov. Ostatne, prečo boli z raja vyhnaní Eva s Adamom? Pretože ich zviedol had a jedli zo stromu poznania. Zviesť možno človeka takmer k čomukoľvek, ale vrcholom zvodcovstva bolo vždy získať srdce ženy. Alebo muža.
V časoch vzdialených tisíce rokov, v časoch divokých, puritánskych aj celkom moderných. Antické ženy lákali mužov hlavne tancom, spevom, vôňou parfumov aj rafinovanosťou líčenia. Egyptská vládkyňa Kleopatra zviedla ženatého rímskeho politika Marka Antonia a zvádzanie sa ako červená niť tiahne celými dejinami.
O zvodcoch sa dozvieme z pamätí renesančného gavaliera Mikuláša Dačického, rokokového donchuana Giacoma Casanovu či hereckej celebrity Adiny Mandlovej, ktorá hovorila, že bude krásna ešte tak päť rokov, tak to musí riadne využiť. A mnohé dosiahla cez posteľ, čo napokon priznáva práve v nebývalo otvorených spomienkach.
Milencov si vyberala hlavne podľa toho, čo práve potrebovala rozhojniť. Peniaze, slávu, kariéru či dobrú povesť, takže raz zviedla režiséra, ktorý jej pomohol k filmu, druhýkrát v posteli zbičovala nemeckého úradníka, ktorý za protektorátu podržal jej známeho divadelného riaditeľa, alebo zviedla komunistu, aby to mala dobré aj po oslobodení – čo sa, pravda, veľmi nepodarilo.
V osídlach diabla
Zdanie však niekedy klame. Medzi šarmantných mužov a elegánov, ktorí dokonalým správaním lámali dievčenské srdcia, patril aj človek z úplne iného cesta. Oldřich Nový bol v skutočnosti absolútne verný svojej žene a nechal sa kvôli nej dokonca odviezť do koncentráku. Na filmovom plátne však stvárnil Kristiána, najväčšieho zvodcu minulého storočia.
Vrcholných divadelných zvodcov zase predstavuje popri Donovi Juanovi, ktorý sa prvýkrát objavil v 17. storočí, v civile nenápadný cimrmanovský herec Miloň Čepelka. Či už ide o falošného grófa von Zeppelina čiže smilníckeho pašeráka cyklistických zvončekov
Mikloša Göča, alebo o nadržaného poddôstojníka Vogeltanza, ktorý omylom zvedie prezlečeného muža.
Slovo zviesť významovo pochádza z pôvodného „zísť z cesty“. Niekdajšou témou náboženských a etických diskusií sa od 80. rokov minulého storočia začali viac zaoberať aj vedci.
„Náboženstvom bolo zvádzanie považované za diablovu stratégiu, ktorá bola vykonávaná prostredníctvom kúziel alebo lásky. Zvádzanie je vždy zvodom zla a toto prekliatie sa udržalo bezo zmien v morálke a vo filozofii,“ píše francúzsky filozof Jean Baudrillard v knihe O zvádzaní. A hoci podľa neho všetko, čo bolo prekliate, dnes oslavuje vzkriesenie, zvádzanie už zostalo navždy v tieni.
Tento filozof písal už koncom minulého storočia, že sa blíži koniec zvádzania, bez toho, že by povedzme tušil o kampani MeToo. Kým ešte v 18. storočí sa podľa neho o zvádzaní hovorilo a zaujímali sa oň hlavne aristokrati, rázny koniec tomu urobila Francúzska revolúcia a všetky ďalšie ortodoxie, pre ktoré bolo „urieknutím a zaklínadlom, čiernou mágiou a prekrútením každej pravdy“.
Vždy totiž išlo o rituál plný symbolov a znakov, čo hojne využíval najznámejší zvodca histórie, Giacomo Casanova.
Kráľ všetkých zvodcov
Benátsky rodák a agent tunajších vládcov podľa svojich slov zviedol každého, na koho sa pozrel, a bol natoľko príťažlivý, že sa mu napríklad oddala akási turecká otrokyňa len cez dieru v podlahe. Opis jeho sexuálnych dobrodružstiev je až ne...
Zostáva vám 85% na dočítanie.