Aby si dnešný človek vedel predstaviť ľadovú dobu, viete mi povedať, aká teplota vtedy bola?
Nuž, to záleží od toho, o ktorom období ľadovej doby sa bavíme. Striedanie chladnejších a teplejších období – teda ľadových a medziľadových dôb – je špecifickým prejavom štvrtohôr (obdobie približne posledných dvoch miliónov rokov, pozn. red.). Ľadových dôb bolo teda viac. Posledná „riadna“ medziľadová doba bola približne pred 130- až 115-tisíc rokmi a mala rôzne lokálne prejavy. Takže to, čo platilo pre dnešný európsky región, mohlo byť v inej oblasti diametrálne odlišné. Vieme však, že počas poslednej ľadovej doby bolo najchladnejšie pred 70-tisíc rokmi a približne pred 22- až 24-tisíc rokmi. V ľadovcoch boli kumulované obrovské množstvá vody, takže aj mapa Európy vyzerala inak ako dnes – dnešná Veľká Británia bola spojená s Európou a bola zväčša pokrytá hrubým ľadovcom, rovnako ako severné Nemecko či Poľsko, nehovoriac o škandinávskych krajinách. Medzi týmito obdobiami sa klimatické podmienky vrátane teploty neustále menili, takže odpoveď na vašu otázku nie je úplne jednoduchá.
Aspoň približne sa to nedá?
Niečo predsa len vieme, v strednej Európe máme v tomto smere najlepšie zmapovanú Moravu, konkrétne obdobie pred asi 25- až 30-tisíc rokmi, a údaje z Moravy by rámcovo mohli platiť aj u nás. Najvyššie letné teploty sa odhadujú medzi 12 a 15 stupňami, mráz nastupoval skôr ako dnes, už v októbri, novembri. Priemerná teplota v januári sa pohybovala okolo –10 stupňov Celzia, mráz pritom zväčša trval až do apríla. Zrážok oproti tradičným predstavám nebolo veľa, bolo teda pomerne suché podnebie. Počas zimného obdobia sa v nížinách udáva približne 10 až 20 cm snehu.
Chcela by som si totiž predstaviť, či tým pravekým ľuďom nebolo zima, spravidla totiž bývajú zobrazení bosí len s nejakým kusom kože okolo pása, prípadne cez hruď. Vieme, čo si obliekali?
Takto ich zobrazoval známy český výtvarník Zdeněk Burian, a to veľmi ovplyvnilo našu predstavu o pračloveku. Sám si pamätám jeho obrázky z mojich školských rokov, ako deti sme ich považovali za nespochybniteľné. Za posledných desať až pätnásť rokov však došlo k veľkému progresu v bádaní, takže dnes vieme, že ľudia, ktorí žili v paleolite (paleolit je staršia kamenná doba, ide o najstaršie a najdlhšie obdobie dejín ľudstva, spojené s vývojom človeka, ktoré sa skončilo asi 9 000 rokov pred n. l., pozn. red.), v našom prípade lovci mamutov či sobov, teda cca pred 25-tisíc rokmi, už nosili niečo, čo
by sme mohli nazvať kožušinovými oblekmi, mali kožušinové čiapky a tiež si vyrábali čižmy. To, čo príroda nadelila zvieratám, dokázali zužitkovať a prispôsobiť svojim potrebám.
Vďaka čomu sa za posledných desať, pätnásť rokov bádanie o tejto epoche prehĺbilo?
Vďaka enormnému rozvoju rôznych prírodných vied, ktoré prenikajú aj do nášho odboru. Dnes archeológovia využívajú paleogenetiku alebo trasologický rozbor stôp, čo sú stopy, ktoré zanecháva nejaký nástroj na nejakom materiáli. Vďaka tomu vieme, ako naši dávni predkovia spracovávali kosti a že dokázali splietať žihľavové vlákna a vyrobiť si akéhosi predchodcu textílie. Využívame poznatky sedimentológov či kvartérnych geológov, čo sú odborníci na geologické procesy v štvrtohorách. Je to pre nás veľmi vzrušujúce, pretože dnes vieme získať nepomerne viac informácií ako kedysi. Súčasná archeológia sa rozhodne nezaobíde bez interdisciplinárnej spolupráce.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.