Keď sa rúcali impériá: Pád Rímskej ríše bol civilizačný krok späť, v prípade Mayov je kolaps tajomnejší

Vo svojej knihe Sila zániku sa venujete kolapsom civilizácií. Kolaps si ľudia často spájajú s niečím vyložene zlým, často tragickým...

Ľudia si predstavujú pád civilizácie ako skazu, po ktorej zostanú len ruiny. Historici a archeológovia ho však vnímajú ako zmenu a je jedno, či sa bavíme o staroveku, stredoveku alebo dnešku. Kolaps civilizácie zvykneme označovať slovom transformácia – spoločnosť nezaniká, len sa nejakým spôsobom zmení.

Takže to nie je žiadny armagedon?

To, čo zostane po páde civilizácie, môže vyzerať ako armagedon, ale až na výnimky kolapsy nepriniesli definitívny koniec danej civilizácie. Mnohé spoločnosti, či už v staroveku, alebo v stredoveku, kolaps postihol, niektoré sa však dokázali istým spôsobom zachrániť, pretransformovali sa a vďaka tomu kolaps prekonali. Najznámejšie sú kolapsy Západorímskej ríše, starých Mayov alebo zrútenie spoločnosti na Veľkonočnom ostrove. Mayský svet zanikol, obyvatelia Veľkonočného ostrova skolabovali, ale napríklad Rímska ríša sa pretransformovala, zmenila sa v novú spoločnosť. Mimochodom, treba rozlišovať medzi kolapsom a katastrofou.

​V akom zmysle?

Mnoho ľudí si kolaps predstavuje ako obrovské zemetrasenie či pandémiu, čo je momentálne veľmi aktuálne, keďže spoločnosť čelí koronavírusovej pandémii. To sú však katastrofy, ktoré majú na rozdiel od kolapsu spravidla veľmi rýchly priebeh a ak je spoločnosť zdravá, dokáže ich zvládnuť. Naopak, kolaps je dlhodobý proces, napríklad pád Západorímskej ríše prebiehal niekoľko storočí.

Hovoríte, že kolaps môžeme označovať aj slovom transformácia. Naša spoločnosť prešla v roku 1989 transformáciou, dali by sa teda novembrové udalosti v Československu považovať za kolaps?

Na to zatiaľ nie je v odborných kruhoch jednotná odpoveď. Vedie sa polemika aj o tom, či rozpad Sovietskeho zväzu a zmeny, ktoré nastali vo východnej Európe, možno považovať za kolaps. Myslím si, že áno, pretože došlo k výraznej zmene a spoločnosť sa transformovala. Našťastie, tento kolaps – aspoň v prípade Československa – nebol taký tragický ako v prípade niektorých

starovekých či stredovekých civilizácií. Dokonca by som povedal, že priniesol dosť výraznú pozitívnu zmenu do našej spoločnosti.

Čo predchádza zrúteniu nejakej spoločnosti? Dajú sa vyčítať nejaké varovné signály?

Kolapsy nikdy nemali jednu príčinu, vždy išlo o súbor faktorov, ktoré vplývali na ľudskú spoločnosť rôznou intenzitou. Pozorovať môžeme tri skupiny faktorov predchádzajúcich kolapsom, ale keď sa tieto faktory objavia v spoločnosti, nemusí to byť zakaždým predzvesť zániku. Často sa stane, že si s nimi spoločnosť poradí a ako sme povedali predtým – zmení sa.

Ktoré sú tie tri skupiny faktorov?

Environmentálne problémy, kam patrí napríklad zmena klímy, prírodná katastrofa, epidémia alebo vyčerpanie prírodných zdrojov. Druhú oblasť nazývam rozpad komplexnosti a zaraďujem sem ekonomickú krízu, prílišnú expanziu, vojenské konflikty, prípadne krízu elít – teda zlé vedenie. Treťou skupinou sú iracionálne faktory. Nespôsobujú samy osebe kolaps, ale môžu k nemu viesť.

Napríklad?

Sem radím všetky vedecky neoveriteľné príčiny. Mnohé civilizácie v staroveku alebo v stredoveku si mysleli, že fungovali dobre, napriek tomu ich postihol kolaps. V tých dobách ho dávali za príčinu bohom či vyššej moci alebo to zvaľovali na zlú morálku, ktorá doviedla spoločnosť k záhube. Radím sem aj obyčajnú náhodu, ktorá sa napriek dlhoročnému vedeckému skepticizmu v posledných rokoch začína komplexne skúmať.

Egyptológ Miroslav Bárta hovorí, že kríza, ktorou si prejde spoločnosť, môže byť dôležitá pre jej ďalší rast. Súhlasíte?

Áno. Bárta zastáva názor, že kolaps je zjednodušenie vzťahov v spoločnosti. V každej spoločnosti je vytvorený nejaký súbor vzťahov, ktoré sa po kolapse výrazne zjednodušia, sprehľadnia, to môže mať aj pozitívny dosa...