Kto by nepoznal galských bojovníkov Asterixa a Obelixa, populárne komiksové postavy a večných Cézarových rivalov? Bájni Kelti, medzi ktorých patrili i neporaziteľní Galovia, obývali dávno pred Slovanmi aj naše územie. Spôsob ich života približuje archeoskanzen Havránok na kopci nad Liptovskou Marou. Nestor slovenskej archeológie PhDr. Karol Pieta, DrSc. (79) z Archeologického ústavu SAV sa na výskume podieľal od začiatku až do konca. „Havránok dosť výrazne prepísal naše predstavy o osídľovaní hornatej časti Slovenska,“ hovorí s tým, že nové metódy zrejme odhalia ďalšie fascinujúce podrobnosti. Jedno je však isté už dnes: „Kelti boli machri, ktorých obdivovali aj starí Rimania.“
Havránok dnes poznáme ako významné keltské nálezisko, na kopci nad Liptovskou Marou sa nachádza archeoskanzen. Ako sa vlastne začal výskum na Havránku?
S výskumom sme začali ešte v roku 1965, teda predtým, ako sa mala zrealizovať jedna z takzvaných veľkých stavieb socializmu – Liptovská Mara (vybudovali ju v rokoch 1969 – 1975, pozn. red.). Tento megaprojekt zasiahol nielen do života Liptova, keď pod hladinou priehrady úplne zmizlo dvanásť dedín (trinásta bola zatopená len čiastočne, pozn. red.), ale dotkol sa aj tejto dovtedy málo známej oblasti bohatej na históriu. Nemyslím len konkrétne hradisko Havránok, kde dnes stojí archeoskanzen, mám na mysli aj osady, ktoré sa rozprestierali okolo a v ktorých žilo keltské obyvateľstvo. Vrch im vlastne slúžil ako pevnosť, tam sa stiahli príležitostne, najmä v čase ohrozenia. A tiež sa tam chodili modliť, keďže sa tam nachádza svätyňa a konali sa tam náboženské obrady.
Koľko takých keltských osád bolo v okolí Liptovskej Mary?
Bolo ich šesť, z toho dve boli zaplavené, skončili pod hladinou Liptovskej Mary. Snažili sme sa ich skúmať, kým sa dalo. Ani zvyšné keltské osady neunikli poškodeniu, ohrozili ich stavby stožiarov, odvodňovacích žľabov a podobne. Skrátka, stavba Liptovskej Mary dosť drasticky zasiahla do osudov tejto výnimočnej lokality, ale dnes už je zbytočné nad tým plakať. Ako to však býva, všetko zlé je na niečo dobré.
A na čo to bolo dobré v tomto prípade?
Nebyť tej megalomanskej výstavby, možno by sa nenašlo toľko peňazí, aby sa tam mohlo toľké roky kopať. Práve vďaka Liptovskej Mare sa rozbehol komplexný výskum celého regiónu a bez neho by sme sa možno dozvedali len v útržkoch, čo vlastne Havránok pre slovenskú, respektíve celú západokarpatskú oblasť znamenal.
Vy ste sa na výskume na Havránku podieľali od začiatku. Aký to bol pocit, že odhaľujete kus dovtedy skrytej histórie?
Na výskumných prácach v tej lokalite som začínal ešte ako študent a diplomovú prácu som už písal na tému osídlenia na Havránku. Mňa to úplne uchvátilo, v tom čase to bolo pre nás v podstate neznáme osídlenie na severe Slovenska. Keď som skončil školu, okamžite som tam nastúpil do terénneho výskumu a zotrval som tam až do konca.
Je to dosť do kopca...
(Smeje sa) To teda áno. Robilo sa aj na troch miestach naraz, inak ako peši sa nedalo, takže sme behali hore-dolu ako na špagáte. Bol som mladý, vtedy to nebol žiadny problém.
Už vtedy sa vedelo, že tam vznikne archeoskanzen, teda akési prírodné múzeum?
Havránok má jedno neodškriepiteľné výsadné postavenie v tom...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.