O 17. storočí v Uhorsku môžeme hovoriť ako o storočí stavovských povstaní, v rokoch 1604 až 1711 sa ich odohralo šesť...
Tých ozbrojených hnutí proti panovníkovi bolo viac, minimálne desať, ale šesť je najznámejších. Skutočne sa to však dá označiť ako storočie protihabsburských povstaní a bol to moment, ktorý najviac ovplyvnil život v Uhorskom kráľovstve, teda v tej jeho časti, ktorú riadili uhorskí králi.
Začalo sa to povstaním Štefana Bočkaja, na čele ďalších stáli Gabriel Betlen, Juraj I. Rákoci, Juraj II. Rákoci, Imrich Tököli a posledné, najväčšie, sa spája s menom Františka II. Rákociho. Líšili sa ich príčiny podľa toho, v ktorom období k nim došlo, alebo boli viac-menej rovnaké?
Treba si uvedomiť, že hovoríme o viac ako celom storočí. Spoločnosť sa vyvíjala a takisto sa vyvíjali aj príčiny. Boli rôzne – politické, ekonomické, náboženské, sociálne.
Začnime teda politickými...
Jednou z nich bola strata časti dovtedajšej moci, ktorú si stavy uplatňovali cez uhorský snem. Išlo hlavne o okliešťovanie jeho právomocí, ale tiež jeho obchádzanie, nezvolávanie. Na druhej strane sa posilňovala moc kráľovských inštitúcií, ako napríklad Uhorskej komory, Dvorskej komory, Spišskej komory, úradov hlavných kapitánov, tajnej rady a ďalších, ktoré boli nezávislé od tradičných krajinských štruktúr – úradu palatína, krajinského sudcu či v Chorvátsku bána. Ďalšou príčinou bolo, že uhorská šľachta nemala adekvátny podiel na správe krajiny. Ten získavali aristokrati a úradníci neuhorského pôvodu a to sa týkalo aj armády.
V čom tkveli ekonomické príčiny?
Hlavne vo zvyšovaní daní. Musíme si uvedomiť, že v 17. storočí sa bojovalo, bolo to storočie vojen. Vlastne aj povstanie Štefana Bočkaja vypuklo počas pätnásťročnej vojny, čo bol konflikt s Osmanskou ríšou. Počas nej došlo k prvej kríze i k prvej inflácii v strednej Európe a vtedajší panovník Rudolf II. nemal peniaze na vedenie vojny. A panovníci získavali peniaze tak, že, samozrejme, zvyšovali dane.
Platili ich iba poddaní alebo aj aristokrati?
Dane v Uhorsku platili poddaní a mešťania. Šľachta nie, tá odvádzala takzvanú daň krvi, čiže bola poverená vojenskou službou. Vrátim sa však k tomu zvyšovaniu daní. Rástli dramaticky, niekoľkonásobne. Napríklad začiatkom 70. rokov muselo Uhorsko, sužované tureckými nájazdmi a neustálymi vojnami, na nich zaplatiť viac ako české krajiny, ktoré predsa len boli v oveľa lepšej ekonomickej kondícii. Neboli to však iba dane, ktoré patrili do ekonomickej množiny problémov.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.