Už niekoľko dní je pripútaný na lôžko, neprijíma žiadnu potravu, ba už ani tekutiny, čoraz ťažšie dýcha a stráca vedomie. Miestami sa mu prinavráti, no vtedy už iba blúzni. Ako dnes ráno. „France, l'armée, tęte d'armée, Joséphine,“ kričal v horúčke, aby vzápätí znovu upadol do mdlôb. Odvtedy sa neprebral.
Všetkým okolo neho je jasné, že sa blíži koniec, že bývalý francúzsky cisár Napoleon Bonaparte sa onedlho ocitne tam, odkiaľ už niet návratu. Osobný lekár François Antommarchi i jeho britský kolega Archibald Arnott sú stále pri ňom. Rovnako komorník Louis Marchand. Dookola vymieňa znečistenú posteľnú bielizeň, chce, aby jeho pán skonal aspoň ako-tak dôstojne.
Je tu aj kňaz Ange Paul Vignali, maršal Henri-Gatien Bertrand s manželkou a markíz de Montholon. Patria do veľmi úzkeho okruhu ľudí, ktorí chceli a smeli nasledovať svojho panovníka aj do vyhnanstva.
Ticho, ktoré v miestnosti vládne, zrazu preruší doktor Antommarchi. „Je koniec,“ povie stroho, potom mlčky podíde k hodinám a zastaví kyvadlo. Ich ručičky ukazujú 17 hodín a 49 minút. Je sobota 5. mája 1821.
Napoleon Bonaparte, veľký vojvodca, cisár, muž, pred ktorým sa ešte nedávno triasla celá Európa, práve naposledy vydýchol. Zatrpknutý, ďaleko od rodnej Korziky, ďaleko od Francúzska, na ostrove, ktorý nenávidel od prvej chvíle, ako naň pred takmer šiestimi rokmi nedobrovoľne vstúpil.
Elba sa nesmie zopakovať
Píše sa 18. jún 1815. Francúzska armáda práve utŕžila pri Waterloo zdrvujúcu porážku. Napoleon Bonaparte, ktorý pred troma mesiacmi po úteku z internácie na ostrove Elba vzkriesil cisárstvo, opúšťa bojisko so slzami v očiach. Vracia sa do Paríža. Nepripúšťa si, že by definitívne prehral, chce ďalej bojovať, no uvedomuje si, že stráca podporu.
Aj poslanecká snemovňa žiada jeho abdikáciu. Podvoľuje sa a podpisuje ju, v prospech svojho štvorročného syna. O niekoľko dní opúšťa metropolu a mieri do prístavu Rochefort.
Okrem iných ho sprevádza Emmanuel de Las Cases. Viac než rok bude stále pri ňom, stane sa jeho sekretárom, svedkom začiatku jeho definitívneho konca i akýmsi spovedníkom.
„Poručík nášho námorníctva, ktorý velí dánskej obchodnej lodi, sa ponúkol, že cisára zachráni. Navrhol, že ho vezme na palubu a okamžite vypláva do Spojených štátov. Maršal Bertrand súhlasí,“ opíše neskôr de Las Cases vo svojom diele Mémorial de Sainte-Hélène jednu zo snáh o Napoleonovu záchranu.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.