Francúzsky kráľ Filip IV. je čoraz nervóznejší a pohár jeho trpezlivosti už preteká. Pápež Klement V. síce zvolal koncil, ten však prebieha úplne inak, než si on predstavoval. Hlavným a prvým bodom rokovania v juhofrancúzskom meste Vienne predsa malo byť zrušenie rádu templárov. Namiesto toho sa však preláti už päť mesiacov zaoberajú problémami františkánskej rehole či otázkami reformy cirkvi.
Musím zasiahnuť, alebo aspoň pohroziť silou, rozhodne sa kráľ. Ultimátum, ktoré posiela pápežovi, zostáva bez reakcie, a tak so svojím početným vojenským sprievodom vstupuje 20. marca 1312 do Vienne.
A Klement V. tlaku podlieha. O dva dni zvoláva tajné konzistórium, kde predkladá návrh na zrušenie templárskeho rádu. Väčšina prítomných cirkevných hodnostárov, hoci až doteraz k nemu prejavovali zhovievavosť, návrh podporí.
„Vzhľadom na podozrenie, hanbu a hlasné narážky vznesené proti rádu, vzhľadom na škandál, ktorý vznikol a nedá sa zastaviť, kým bude rád existovať, vzhľadom na nebezpečenstvo pre vieru a mnohé hrozné veci a zločiny, ktorých sa bratia z tohto rádu dopustili, s horkosťou a so smútkom v srdci rušíme rád templárov, jeho ústavu i meno neodvolateľným a trvalo platným nariadením,“ stojí v pápežskej bule Vox in excelso, ktorá uzrie svetlo sveta ešte v ten istý deň.
Rozpúšťanie náboženských rádov bolo síce predtým i potom bežnou praxou, v tomto prípade však išlo o výnimočnú udalosť. Zanikla totiž jedna z najbohatších a najvplyvnejších inštitúcií vtedajšej Európy.
Jej bezmála dvestoročné pôsobenie bolo a dodnes je opradené legendami i mysticizmom, skutočný dôvod, pre ktorý musela zmiznúť v prepadlisku dejín, bol však úplne prozaický.
Najprv ich bola iba hŕstka
Na začiatku to bola malá, asi deväťčlenná skupinka rytierov, ktorá sa niekedy okolo roku 1119 zoskupila vo Svätej zemi okolo veterána prvej križiackej výpravy Huguesa de Payens a Godefroya de Saint-Omer, s tým, že budú ochraňovať pútnikov smerujúcich do Jeruzalema.
Do rúk patriarchu zložili sľub chudoby, čistoty a poslušnosti, kráľ Balduin II. im dal k dispozícii sídlo, podľa ktorého si zvolili aj názov svojho spoločenstva – Pauperes commilitones Christi Templique Salomonici, čiže Chudobní Krista a Šalamúnovho chrámu. Do dejín sa však zapísali najmä pod zjednodušeným označením templári.
V roku 1129 zamieril Hugues de Payens do Európy, aby pre spoločenstvo získal finančnú podporu a posilnil ho aj personálne. Z hľadiska budúcnosti bol však najdôležitejším momentom koncil, ktorý sa v tom istom roku konal v Troyes.
Cisterciánsk...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.