V stredoveku mali bohatší ľudia osobných trénerov, užívali si niečo, čo by sme dnes nazvali wellness, jedávali obrovské množstvá potravy a všetci vrátane poddaných boli dosť opití, a to takmer trvale. PhDr. Daniela Dvořáková, DrSc. (54), z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied ešte pred nahrávaním tohto rozhovoru autorovi rozhovoru naznačila, že má skreslené predstavy o stredoveku, keď dostala otázku o strese, v ktorom kedysi ľudia žili (podobne ako v ňom žijú dnes, len typ stresu je iný).
Prečo hovoríte pri otázke o strese, že ľudia majú o stredoveku skreslené predstavy?
Lebo v stredoveku mali ľudia omnoho viac voľného času ako máme my v súčasnosti. Rešpektovali cirkevné sviatky, ktorých bolo pomerne veľa a počas nich sa nepracovalo. Vôbec nepracovali ani v nedeľu, v zimnom období takisto nemali toľko roboty. Vo voľnom čase sa venovali zábave, volali to kratochvíle. Zábavu poznali všetci od panovníka až po sedliakov v dedinách.
To hovoríme o akom storočí?
O 14. a 15. storočí a z vtedajšej doby máme aj skreslené predstavy o tom, čo boli poddaní. Ľudia majú pocit, že to boli chudáci, ktorí dreli od svitu do mrku na panskom, ale tak to nebolo.
Čo teda znamenalo poddanstvo?
Že museli platiť dane z domácností, ktoré sa volalo dymné, a platili dane kráľovskej pokladnici. To bol rozdiel medzi šľachticom a poddaným – šľachtic platiť nemusel, ale zasa jeho povinnosťou bolo ísť dať sa zabiť niekde na bojisko. Spoločnosť bola hierarchizovaná, každý mal svoje povinnosti.
Platil sa vtedy tiež cirkevný desiatok?
Cirkevný desiatok bol niečo ako terajšie sociálne odvody. Sociálna sieť v stredoveku fungovala veľmi dobre, boli rôzne starobince, hospice a ďalšie zariadenia pre chorých a chudobných. Starala sa o ne cirkev a každý pán sa snažil na jeho panstve niečo podobné pre poddaných vybudovať.
Prečo?
Lebo poddaní mali možnosť slobodne sa sťahovať. Ak im niekde nebolo dobre, odišli k inému pánovi, kde mali výhodnejšie podmienky a opustené panstvo bez poddaných sa stalo úplne bezcenným.
Naozaj ľudia nežili v strese, aký poznáme v súčasnosti? Len vtedy bol iný typ stresu, napríklad, že sa neurodí, že ochorejú a podobne?
Určite nežili ako my dnes v dlhotrvajúcom úmornom škodlivom strese. Oni skôr mali stres, že museli na cestách prejsť lesom, v ktorom ich môžu prepadnúť. Ten stres však opadol vo chvíli, keď z lesa vyšli, čiže stresová situácia vyskočila, no o chvíľu bolo po nej. A tým, že mali viac voľného času, mohli si oddýchnuť, dbali na duševnú hygienu, keďže takmer všetci boli veriaci a kostol určoval ich čas. Mali čas sa upokojiť.
Panovníci na tom boli podobne, tiež si vedeli povegetiť, oddýchnuť?
Samozrejme, kráľ a cisár Žigmund, uhorský panovník, niekedy na tri týždne úplne zmizol. Odišiel do kláštora vo Varadíne modliť sa – na kráľovskom dvore ho čakali delegácie, nevedeli, kde je, a on medzitým oddychoval. Panovníci mali tiež poľovačky a veľké množstvo rôzneho aktívneho oddychu. Z toho obdobia existujú
spisy aj o životospráve alebo návody na výchovu kráľovských detí, v ktorých sa vždy píše o rekreácii.
Aj to volali tým slovom? Rekreácia?
Po latinsky recreatio, v spisoch sú návody, ako sa majú rekreovať, ako majú športovať. Hovoríme, samozrejme, o pánoch, lebo pri poddaných nemáme spisy, keďže málokto vtedy vedel čítať a písať. Skôr bola doba, keď sa počúvalo, a počuté slovo malo omnoho väčší význam ako v súčasnosti.
Čo mali robiť s deťmi, aké aktivity mali robiť počas rekreácie?
V návodoch pre pánov sa písalo, že ich deti nemajú hrať žiadne hry, ktoré súviseli s hazardom, takže nemohli hrať kocky, typické „vrchcáby“, ktoré boli v stredoveku veľmi obľúbené. Odporúčané boli loptové hry, plávanie, jazdenie na koni. Urodzení dospelí i deti mali aj trénerov špecialistov, ktorí pánov pripravovali. Ján Hinderbach napísal spis o loptových hrách špeciálne pre kráľa Ladislava Pohrobka (bol vtedy dieťa), iní učenci a lekári písali na mieru pánom rôzne životopisné návody, v ktorých im radili, čo majú robiť, a išli do detailov od stravy cez sex,...
Zostáva vám 85% na dočítanie.