Pri Tours arabskí dobyvatelia tvrdo narazili, čomu tam franský triumf zabránil, o tom sa dodnes vedú spory

Z miest, kde až do zotmenia rinčali zbrane, sa ešte stále ozývajú stony ranených a umierajúcich. Bol to nemilosrdný boj a tí, čo ho prežili, sa teraz chystajú na ďalší.

Aj pohľad k nepriateľskému táboru nasvedčuje, že bitka bude zrejme pokračovať. Je tam síce ticho a z diaľky nevidieť žiadny pohyb, no inak sa nič nezmenilo, stany stoja tak, ako stáli včera. To znamená, že protivník neodtiahol. Oddiel vojakov teda vyráža na prieskum, aby zistil, čo sa deje.

Asi  tak by sa dal prerozprávať zápis z dobovej kroniky o tom, čo sa v isté októbrové ráno roku 732 odohrávalo na jednej rozľahlej pláni v severnom Akvitánsku.

Deň predtým tu narazilo franské vojsko, posilnené o svojich spojencov, na vojsko arabské a strhol sa neľútostný boj. Jedným z nespochybniteľných faktov je, že Frankovia z neho vyšli víťazne. Koľko mužov však vtedy kdesi medzi mestami Tours a Poitiers proti sebe zdvihlo zbrane a koľkí tam prišli o život, to nik presne nevie. A nie celkom isté je i to, prečo vlastne bojovali, respektíve, čomu mala táto zrážka v skutočnosti zabrániť.

Nik ich nezastavil

Najznámejšia verzia hovorí, že dôvodom bitky, ku ktorej došlo pravdepodobne niekedy medzi 10. a 25. októbrom 732, bola snaha zastaviť arabskú expanziu do severnejších oblastí západnej Európy. Expanziu, motivovanú nielen ziskom územia a koristi, ale tiež šírením islamu.