Mnohí z nich možno ešte stále neveria, že je to pravda a že práve oni, dobrovoľníci bez vojenského výcviku a aj horšie vyzbrojení, dokázali uspieť v boji proti jednotkám cisárskeho vojska a maďarských gárd. Víťazstvo, a tiež skutočnosť, že ich rady sa v uplynulých dňoch výrazne rozšírili, umocňujú ich sebavedomie a upevňujú presvedčenie, že povstanie, ktorého hlavnou bojovou silou sú práve oni, bude nakoniec úspešné.
Píše sa 22. september 1848 a Brezová pod Bradlom, pri ktorej dosiahli oddiely slovenských dobrovoľníkov historický triumf, je na nohách. Jedným z priamych účastníkov udalostí je aj mladý štúrovský básnik Mikuláš Dohnány.
„Veselí bou večer v tábori slovenskom, – slnko zapadlo nad víťazmi slovenskími; národ sa sám sebe lúbiu. Mládenci slovenskí mohli povedať, že boli v ohňi, voňali pušní prach, hoňili a prášili uťekajúceho ňeprjaťela. Takjeto okamžeňja sú ako otvorenuo ňebe pre človeka; bo on sa cíti biť povíšení nad luďí običajních, v blízkosti samích ňebešťanou! Máme teda Slováci noví ďen slávi; v ňom sa každí sin Tatjer muože píšiť, a ňeprjaťelovi na rod slovenskí špintajúcemu, s hrdosťou bodáki slovenskje pripomenúť!“ opisuje atmosféru onoho večera vo svojom diele Historia povstaňja slovenskjeho z roku 1848.
Toto ozbrojené vystúpenie proti uhorskej moci, počas ktorého Slováci vypovedali poslušnosť peštianskej vláde a ústami svojich politických vodcov prvýkrát deklarovali národnú nezávislosť, nevypuklo ako osamotený počin a nebolo ani spontánne roznietenou vzburou. Jeho plán vznikal niekoľko mesiacov a menil sa v závislosti od vnútorného vývoja v monarchii. Ten bol skutočne turbulentný a odzrkadľoval dianie v širšom geopolitickom kontexte.
Stará Európa neobstála
Jar národov, tak sa zvykne nazývať revolučná vlna, ktorá sa v roku 1848 prehnala veľkou časťou starého kontinentu. Ak by sme chceli pátrať po jej koreňoch, museli by sme ísť ešte o viac než tri desaťročia späť, k Viedenskému kongresu, ktorý po napoleonských vojnách Európu vrátil k „tradičnému“ poriadku a tak...
Zostáva vám 85% na dočítanie.