Správa o úspešnom štarte kozmickej lode Voschod-1 je v pondelok 12. októbra 1964 témou dňa a Nikita Chruščov ju prijíma s neskrývaným nadšením. Dobýjanie kozmu je jednou z jeho priorít a vyslanie prvej viacčlennej posádky na obežnú dráhu považuje za svoj ďalší veľký úspech. Sovietsky zväz je vďaka tomu vo vesmírnych pretekoch opäť o krok pred Spojenými štátmi.
Dobrá nálada však kremeľského šéfa, dovolenkujúceho práve v čiernomorskom stredisku Picunda, čoskoro opúšťa a dôvodom je telefonát z Moskvy. Volá člen politbyra Michail Suslov, ktorý Chruščovovi oznamuje, že je nutné, aby sa vrátil. „Aké zasadnutie? Čo je také súrne, že to nepočká? Mám dovolenku, preberieme to po nej,“ reaguje prvý muž štátu. Lenže ideologický tajomník sa nedá odbiť. „Čo to znamená, že tam budú všetci? O čo ide? Nerozumiem,“ hovorí Chruščov podráždene.
Suslovovo naliehanie ho znepokojuje, a tak debatu uzatvára s tým, že na druhý deň teda do Moskvy priletí. Spomenie si pritom na nedávny rozhovor so synom, ktorý ho prišiel varovať, lebo sa dozvedel o intrigách v politbyre, kde sa vraj vytvorila skupina, pripravujúca jeho zvrhnutie. Žeby to bola pravda? Nechce tomu veriť.
Jeden prevrat ho posilnil
Raz už v podobnej situácii pritom bol. V júni 1957, to bol pri moci tri a pol roka, sa vo vedení komunistickej strany proti nemu sformovala opozícia, ktorá sa ho pokúsila zosadiť. Na jej čele stáli niekdajší Stalinovi blízki spolupracovníci Grigorij Malenkov, Vjačeslav Molotov a Lazar Kaganovič, ktorí na zasadnutí predsedníctva ústredného výboru strany navrhli odvolanie Chruščova z vedúcej funkcie.
Politbyro súhlasilo, sovietsky vodca sa však jeho rozhodnutiu odmietol podriadiť, zvolal zasadnutie celého ústredného výboru a ten ho podržal. Chruščov tak nielenže zostal pri moci, ale dokonca si ju upevnil.
Pre svet už bol v tom čase symbolom novej sovietskej éry a najmä destalinizácie. Takýto imidž si vyslúžil ešte začiatkom roka 1956. Na zjazde komunistickej strany vtedy za zatvorenými dverami predniesol referát, v ktorom tvrdo zúčtoval so Stalinom. Šokovaní
delegáti počúvali jeho bilancovanie zločinov, masových represálií, politických vrážd a chýb, ku ktorým v Sovietskom zväze dochádzalo od konca 20. rokov.
Prejav mal zostať tajný, lenže ako to býva, dostal sa na verejnosť a z Chruščova, ktorý mimochodom dlhé roky tiež stál po Stalinovom boku a poslušne plnil jeho príkazy, sa zo dňa na deň stal hrdina a stelesnenie novej sovietskej politiky.
Všetkých predbehneme
Tá sa za 11 rokov, počas ktorých je na čele štátu, skutočne zmenila. Už len spôsob, akým v roku 1957 zúčtoval s oponentmi, naznačoval, že staré časy sú preč. Molotov, Malenkov a Kaganovič, ktorí by si v minulosti za pokus o zvrhnutie „najvyššieho“ nepochybne vyslúžili guľku, boli iba o...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.