Celosvetovú pozornosť pútal na začiatku 50. rokov 20. storočia špionážny prípad manželov Juliusa a Ethel Rosenbergovcov. V prvých rokoch studenej vojny a v atmosfére rozjatrenej vojnou v Kórei boli títo americkí komunisti odsúdení na trest smrti za špionáž v prospech Sovietskeho zväzu.
Súdny proces vyvolal vlnu protestov, mnohí ľudia sa domnievali, že špionážna činnosť, ku ktorej sa Rosenbergovci nikdy nepriznali, nebola manželom dostatočne dokázaná. Pred 70 rokmi, 29. marca 1951, boli uznaní za vinných, o niekoľko dní odsúdení na trest smrti v júni 1953 popravení.
Fakty zverejnené v neskorších rokoch ale skôr potvrdzujú, že Rosenbergovci, prví a jediní civilisti popravení v histórii USA za špionáž, patrili k sovietskym špiónom a že proces nebol vykonštruovaný.
Obaja sa narodili v New Yorku (Julius v roku 1918, Ethel, rodená Greenglasová, v roku 1915) a pochádzali zo židovských rodín. Zoznámili sa v roku 1936 už ako členovia mládežníckej komunistickej organizácie, zobrali sa o tri roky neskôr.
Julius Rosenberg pracoval od roku 1940 ako inžinier v armádnych laboratóriách v New Jersey, Ethel bola sekretárka. Agentom sovietskej tajnej služby NKVD sa Julius údajne stal v roku 1942 a v rokoch 1944 a 1945 odovzdal dôstojníkovi sovietskej rozviedky Alexandrovi Feklisovovi viacero tajných informácií, ktoré mali obsahovať aj údaje o vývoji jadrovej bomby.
Keď v auguste 1949 Sovietsky zväz oznámil úspešnú skúšku atómovej bomby, pre Spojené štáty to bol šok. FBI následne zistil únik tajných materiálov o výrobe jadrovej zbrane zo sídla amerického výskumu Los Alamos v Novom Mexiku. V júli 1950, necelý rok po začiatku vyšetrovania, odhalili americké výzvedné služby manželov Rosenbergovcov.
Tajné materiály o jadrovej zbrani (najdôležitejším bol roznecovací mechanizmus bomby) odovzdal Rosenbergovcom David Greenglass, ktorý slúžil v stredisku v Los Alamos. Greenglassa pre spoluprácu so sovietskou špionážou získala jeho sestra Ethel. Od Rosenbergovcov prevzal potom dáta špión Harry Gold, ktorý ich doručil sovietskemu vicekonzulovi Anatolijovi Jakovlevovi.
Po Greenglassovej výpovedi boli úradníci FBI presvedčení, že majú proti Rosenbergovcom dostatok dôkazov a Juliusa zatkli 17. júla 1950 (Ethel bola zatknutá 11. augusta, doma zostali ich dvaja synovia). Ďalší konšpirátor Morton Sobell ušiel do Mexika, bol však deportovaný na súd do USA.
Počas procesu, ktorý sa začal 6. marca 1951, Rosenbergovci všetko zapierali. Pojednávanie sa skončilo 9. apríla vynesením rozsudku smrti nad Rosenbergovcami. Sudca Irving Kaufmann vtedy povedal: „Považujem váš zločin za horší než je vražda. Tým, že ste odovzdali Rusom atómovú bombu o celé roky skôr, než ju mohli podľa našich vedcov sami vyrobiť, zavinili ste podľa môjho názoru komunistickú agresiu do Kórey. ... Svojou zradou ste fakticky narušili chod dejín na úkor našej krajiny.“
Hlavný svedok obžaloby Greenglass, ktorý sa až v roku 2001 priznal, že vtedy proti svojej sestre krivo svedčil (chcel si vyslúžiť miernejší trest a uchrániť pred stíhaním svoju manželku Ruth), bol odsúdený na 15 rokov väzenia (zomrel v júli 2014), Gold a Sobell dostali 30-ročné tresty.
Odvolacie návrhy boli odmietnuté. Žiadosť o milosť pro Rosenbergovcov americký prezident Dwight Eisenhower zamietol, napriek tomu, že ju podpísalo viacero významných osobností, okrem iných Albert Einstein, či pápež Pius XII.
Julius a Ethel Rosenbergovci boli napokon popravení 19. júna 1953 na elektrickom kresle vo väznici Sing-Sing.
Po otvorení archívov CIA v roku 1995 sa ukázalo, že už koncom 40. rokov sa Američanom podarilo rozlúštiť šifrované telegramy sovietskeho konzulátu v New Yorku, ktorý posielal správy do Moskvy. Podľa nich patrila k najaktívnejším vyzvedačom skupina vedená Juliusom Rosenbergom, ktorá (vrátane jeho ženy Ethel) za to dostávala finančnú odmenu. Toto však nebolo počas procesu zverejnené, najmä preto, aby sa Moskva nedozvedela, že sa podarilo rozšifrovať jej kód.
Ďalším dôkazom, ktorý ale takisto nebol v čase procesu verejnosti známy, je výpoveď Jeroma Tartakowa, bývalého komunistu, ktorý začal slúžiť FBI a bol nasadený k Rosenbergovi do cely. Podľa neho bol Rosenberg šéfom jednej skupiny, druhú viedli Joel Barr a Alfred Sarant, tí však stihli včas ujsť (obaja potom v 50. rokoch pôsobili v Československu a neskôr zomreli v Moskve).
V roku 2008 Morton Sobell, ktorý vyšiel z väzenia v roku 1969, prvýkrát priznal, že spolu s Juliusom Rosenbergom ukradol tajné dokumenty týkajúce sa amerického jadrového programu a že Sovietom prezrádzal vojenské tajomstvá. Následne pripustili otcovu vinu aj jeho dvaja synovia Michael a Robert Rosenbergovci (používajú meno adoptívnych rodičov Meeropol), ktorí predtým žalovali americkú vládu a snažili sa dokázať nevinu svojich rodičov. Sobell takisto povedal, že Ethel Rosenbergová o manželovej špionážnej činnosti vedela, ale aktívne sa na nej nepodieľala.
Ešte v roku 2016 sa synovia Robert a Michael pokúsili očistiť matkino meno. Svoju žiadosť postavili na informáciách z roku 2015 o výpovedi Davida Greenglassa, ktorá bola pro verdikt kľúčová. Novo publikované dokumenty vtedy potvrdili, že Greenglass pri prvom výsluchu nepredložil žiadne dôkazy o účasti Rosenbergovej na špionáži. Pred súdom potom údajne proti svojej sestre krivo svedčil, aby uchránil vlastnú manželku Ruth. Práve ona, nie Ethel Rosenbergová, sa zrejme na špionáži podieľala. O špionážnom angažmán svojho otca ale obaja synovia nepochybovali.
Prípad manželov Rosenbergovcov sa odohral v atmosfére období mccarthizmu, ich poprava vyvolala vlnu medzinárodných protestov a otriasla americkou verejnosťou. Ešte v roku 2003 denník The New York Times pri príležitosti 50. výročí ich popravy napísal: „Prípad Rosenbergovcov stále znepokojuje a pripomína nám nespravodlivosť, ktorá sa môže stať, keď je národ ponorený do hystérie.“