Ochráni nás Európska únia pred šírením bludov?

Klamlivé správy sa šíria ako vírus a sú rovnako nebezpečné.

Europska_komisia_fake_news

Možno si pamätáte, ako sa rozšírila správa, že Európska únia chce prikázať, aby sa predávali len rovné uhorky alebo banány v žiaducom tvare. Ľudia si klopali na čelo, pritom však išlo len o nepravdivý mýtus, ktorý nezostal ojedinelý a dnes ho nasledujú aj falošné správy o koronavíruse. Dá sa vôbec šírenie dezinformácií zastaviť?

Uhorkový euromýtus je už akýmsi kráľom medzi rozšírenými výmyslami o Európskej únii (ďalej len EÚ). Faktom je, že v roku 1988 si Európske hospodárske spoločenstvo posvietilo na minimálny štandard kvality ovocia a zeleniny,  ale euroskeptici si nariadenie o uhorkách vyložili po svojom a tvrdili, že Brusel diktuje zbytočné byrokratické pravidlá. Krivé uhorky pritom nik nezakázal, musia byť však odlíšené od zeleniny I. či II. triedy. K uhorkám neskôr pribudly mýty o zakrivených banánoch, zákaze rýchlovarných kanvíc, umelých trávnikov či dokonca detských balónikov. Najnovšie sa nebezpečne šíria dezinformácie ohľadom pandémie koronavírusu, ktoré v dobe internetu dokážu doslova v minúte zaplaviť celý svet. Dopátrať sa potom pravdy môže byť náročné, ale určite nie nemožné. Dôležité je na infomácie hľadieť kriticky, zistiť, či k nám prichádzajú z dôveryhodného zdroja a tzv. fake news (z anglického falošné správy) alebo hoaxy v žiadnom prípade nešíriť ďalej ani prostredníctvom internetu a sociálnych sietí.

Čo už proti šíreniu mýtov urobili?

Spoločným menovateľom všetkých preukázateľne nepravdivých alebo zavádzajúcich informácií je skutočnosť, že boli vytvorené a šírené na dosiahnutie hospodárskeho zisku alebo úmyselné zavádzanie verejnosti. Dezinformácie však nie sú len neškodné taľafatky –  dokážu ohroziť dôveru občanov v inštitúcie a médiá a dokonca napr. destabilizovať demokratické procesy, ako sú napr. voľby. Aby sa klamlivé a nebezpečné správy nezadržateľne nešírili, Európska únia koordinuje prístup pri ich riešení. Už teraz posilnila svoju schopnosť rozoznať dezinformácie a bojovať proti nim. Zároveň zaviedla systém včasného varovania, ktorý uľahčuje výmenu informácií medzi členskými štátmi a inštitúciami EÚ. V spolupráci s internetovým odvetvím chce umožniť, aby ľudia dokázali rozpoznať konkrétny politický obsah a reklamu a identifikovať, odkiaľ pochádzajú a kto za nimi stojí.

Kde hľadať pravdu?

V roku 2015, po výzve Európskej rady na riešenie pretrvávajúcich dezinformačných kampaní zo strany Ruska, bola v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) vytvorená pracovná skupina East StratCom. Tá doteraz zanalyzovala a zviditeľnila viac ako 4 500 príkladov prokremeľských dezinformácií a výrazne zlepšila chápanie dezinformačných nástrojov, techník a zámerov ruských zdrojov. Projektom EuvsDisinfo pomáha v 15 jazykoch zorientovať sa v klamlivých informáciách.

Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku sa aktívne angažuje v boji proti dezinformáciám a nepravdivým mýtom o EÚ, a to nielen na svojej stránke www.europa.sk a v sekcii Euromýty, ale aj organizovaním rôznych podujatí na tému dezinformácií v EÚ.  

Týmto mýtom ste možno uverili aj vy

Internetová stránka www.euromyty.sk prináša prehľad tých mýtov o EÚ, ktoré sa vyskytujú najčastejšie. Niektoré sú možno zábavné, pri iných sa možno budete čudovať, čomu všetkému sú ľudia ochotní veriť. Vďaka prehľadnej stránke sa dozviete, ako tieto fámy vznikli a ako to s nimi v skutočnosti je.

MÝTUS: EÚ zlyháva v boji so šírením nákazy COVID-19

EÚ v súčasnej kríze robí, čo je v jej silách a kompetenciách. V oblasti verejného zdravia má však Únia podporné právomoci, to znamená, že môže len koordinovať a dopĺňať činnosti členských štátov. Všetky opatrenia EÚ reagujúce na šíriaci sa koronavírus majú za cieľ ochrániť zdravie ľudí, ale aj zaistiť fungovanie vnútorného trhu, aby mohli prúdiť nevyhnutné tovary a služby, ako napríklad zdravotnícky materiál. Únia podporuje výskum a vývoj očkovacej látky, spôsobov liečby, prevencie i posilnenie diagnostických kapacít. Myslí aj na zmierňovanie dopadov pandémie na európske hospodárstvo, preto prijala komplexnú hospodársku reakciu na vypuknutie pandémie, uplatnila flexibilitu rozpočtových pravidiel EÚ, upravila pravidlá štátnej pomoci a zaviedla aj veľkú investičnú iniciatívu v reakcii na koronavírus vo výške 37 miliárd EUR s cieľom zabezpečiť likviditu pre malé podniky i sektor zdravotnej starostlivosti. Okrem toho boli navrhnuté rozsiahle opatrenia na mobilizáciu každého eura z rozpočtu EÚ na ochranu životov a živobytia. Komisia spustila novú iniciatívu nazvanú SURE, ktorá sa zameriava na zachovanie pracovných miest a podporu rodín. Takisto bolo navrhnuté presmerovať všetky dostupné štrukturálne fondy na opatrenia súvisiace s reakciou na koronavírus. Slovensko bude mať z nevyčerpaných eurofondov k dispozícii nemalú sumu, ktorú bude môcť použiť na záchranu životov, podporu firiem a iné nevyhnutné opatrenia. Podpora  EÚ smeruje aj poľnohospodárom, rybárom či najodkázanejším osobám. Iniciatíva EÚ pod názvom „Solidaritou za zdravie“ v hodnote 3 miliardy EUR podporí systémy zdravotnej starostlivosti členských štátov. Detailnejšie sa o všetkých opatreniach, ktoré EÚ podniká v boji proti šíreniu koronavírusu dočítate tu.

MÝTUS: EÚ všetkých odzbrojila, vrátane poľovníkov, športových strelcov i múzeá a zberateľov

Správa, že EÚ sa nás snaží úplne odzbrojiť a zobrať všetkým, vrátane poľovníkov a športovcov, ich zbrane, je nepravdivá. Vynovená EÚ smernica o strelných zbraniach nebráni poľovníkom nadobúdať zbrane, ktoré sú určené na poľovnícke účely. Rovnako aj športoví strelci môžu naďalej nadobúdať zbrane a náboje, ktoré sú za iných okolností na civilné použitie zakázané. Musia akurát splniť niekoľko stanovených podmienok. Múzeá či zberatelia môžu zbrane vlastniť aj zakupovať nové pod jedinou podmienkou, že splnia stanovené bezpečnostné predpisy, získajú povolenie alebo to nahlásia príslušným domácim orgánom. 

hriankovac
Zdroj: shutterstock

MÝTUS: EÚ chce zakázať hriankovače, fény a varné kanvice

Cieľom európskych pravidiel nie je tieto spotrebiče zakázať alebo obmedziť, ale ušetriť spotrebiteľom peniaze a znížiť spotrebu energie. Zároveň sa dáva do praxe požiadavka označovať výrobky podľa smernice o energetickom označovaní, aby si spotrebiteľ pred kúpou mohol porovnať nielen ceny spotrebičov, ale aj ich energetickú efektívnosť. 

kamera_auto
Zdroj: shutterstock

MÝTUS: EÚ zakazuje autokamery

Problém s údajným „zákazom používania kamier vo vozidle“, ako aj používaním záznamu nespočíva v samotných zariadeniach. Tkvie skôr v ochrane osobných údajov, pretože autokamery uskladňujú zaznamenaný materiál a ak sa poruší ochrana osobných údajov, môže dôjsť k právnemu deliktu alebo až k trestnému činu. Čo sa týka používania samotného zariadenia, myslite na jeho správne umiestnenie, pretože podľa zákona je povinnosťou vodiča umiestniť predmety na čelnom skle tak, aby mu nebránili vo výhľade. Pokiaľ umiestnenie kamery túto podmienku spĺňa, neexistuje dôvod, pre ktorý by ste mali mať pri prípadnej policajnej kontrole problém.

MÝTUS: EÚ chce zakázať nože

Nie je to pravda, čo je dobrou správou najmä pre skautov, poľovníkov, trampov či vášnivých hubárov, keďže môžu svoj obľúbený vreckový nôž nosiť ďalej. Jednoducho, takýto zákaz neexistuje a môžete na túto poplašnú správu zabudnúť.

(špeciálny projekt)

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.