01.10.2020, 00:00

Geotermálna energia má potenciál aj na Slovensku. Využijeme ho?

Čím menej emisií pri výrobe energie vzniká, tým lepšie pre životné prostredie aj zdravie ľudí. Členské štáty EÚ aj preto riešia, ako zvyšovať podiel obnoviteľných zdrojov vo svojom energetickom mixe. Slovensko má málo využitú ekologickú príležitosť priamo pod nohami.

Geotermálna energia má potenciál aj na Slovensku. Využijeme ho?
Zdroj: Jumpstory

Obrovské zásoby tepla nahromadeného pod zemským povrchom sa čoraz častejšie vo svete využívajú ako cenný zdroj pri výrobe elektriny a tepla. Priekopníkom v tejto oblasti je Island, kde z geotermálnych zdrojov pochádzajú až dve tretiny primárnej energetickej spotreby. Vďaka nahradeniu fosílnych palív šetrí ostrovný štát desiatky miliónov eur ročne aj životné prostredie. Horúca voda z útrob zeme pomáha vykurovať domácnosti a budovy, v geotermálnych elektrárňach zas para roztáča turbínu generátora, čím vzniká elektrická energia.  

Geotermálna dekáda

Veľký potenciál geotermálnej energie ako stabilného a udržateľného zdroja vidno aj na prístupe ďalších krajín. Intenzívne do nej investujú v Turecku, Taliansku či Nemecku. Prvé geotermálne elektrárne nedávno otvorili aj v Maďarsku a Chorvátsku, kde vznikla najväčšia európska prevádzka na výrobu elektriny s takzvaným binárnym cyklom. Má inštalovanú kapacitu 17 megawattov a elektrinou zásobuje tisíce domácností v meste Bjelovar. Na Slovensku zatiaľ zariadenie tohto typu chýba.

Zdroj: Shutterstock

​Momentálne sa v Európe nachádza 130 geotermálnych elektrární s inštalovaným výkonom 3 300 megawattov. Na porovnanie, pred desaťročím bola ich kapacita menej ako polovičná. Vo výstavbe je dnes 36 elektrární a vo fáze plánovania ďalších 124 projektov. Znamená to, že v nasledujúcich rokoch sa počet zariadení na kontinente zhruba zdvojnásobí. Odborníci aj preto hovoria o období do roku 2030 ako o „geotermálnej dekáde“.

Trend nárastu využitia geotermálnej energie je pochopiteľný – ide o lokálny obnoviteľný zdroj energie, ktorý je prakticky nevyčerpateľný. Po počiatočnej investícii do prieskumu územia a hlbinného vrtu má prevádzka elektrárne minimálne náklady. Pri využití energie zo zeme zároveň nevznikajú emisie. To je dôležité aj z pohľadu cieľov Európskej komisie, ktorá od členských štátov vyžaduje, aby do roku 2030 spoločne dosiahli 32-percentný podiel využívania obnoviteľných zdrojov energie. Ďalším míľnikom má byť v tom istom období zníženie emisií o 55 percent na ceste za uhlíkovou neutralitou.

Teplejšia zem ako svetový priemer

Záväzky sa týkajú aj Slovenska, ktoré by sa takisto mohlo vo väčšej miere spoľahnúť na svoje geotermálne zdroje. Momentálne sa u nás využívajú najmä v kúpeľoch či rekreačných rezortoch v termálnych bazénoch.

Zdroj: Shutterstock

„Využívaním geotermálnej energie by sme mohli čiastočne nahradiť spaľovanie fosílnych palív, teda uhlia a zemného plynu. Vďaka tomu by došlo k úspore nákladov, ale aj znižovaniu závislosti od primárnych zdrojov palív, ktoré na Slovensko stále dovážame,“ vysvetľuje odborník na geotermálnu energiu Oto Halás, ktorý pripomína aj dôležitý faktor znižovania emisií. Najväčším zdrojom oxid uhličitého vypúšťaného do atmosféry sú práve fosílne palivá.

Výhodou Slovenska je, že prírodné podmienky využitiu podzemných zdrojov prajú. Horninové podložie prispieva k tomu, že na našom území je vysoký tepelný gradient na úrovni 38 stupňov Celzia na kilometer. Číslo vyjadruje, ako sa zvyšuje teplota v zemi s narastajúcou hĺbkou, pričom celosvetový priemer je o osem stupňov nižší. Inak povedané, na to, aby sme sa dostali k horúcej vode s potrebnou teplotou, nemusíme vo vhodných lokalitách vŕtať až tak hlboko.

Nevyužívame potenciál

Ešte častejšie ako výroba elektriny je využitie geotermálnych zdrojov na vykurovanie a výrobu chladu. Takýchto zariadení bolo vlani v Európe 327 a v príprave je ich vyše 200. Na Slovensku zatiaľ vznikli štyri – lokálne zdroje tepla sa využívajú vo Veľkom Mederi, v Šali, Seredi a Galante.

Zdroj: Shutterstock

​Najteplejšie vrty na východe krajiny pri obci Ďurkov sa realizovali ešte koncom 90. rokov, no zatiaľ sa nevyužívajú. Minister hospodárstva Richard Sulík však nedávno informoval, že projekt chce štát dotiahnuť. Od začiatku sa ráta s tým, že horúca voda poskytne ekologickejšie teplo pre domácnosti a priemysel v Košiciach a okolí. Pripravujú sa však aj dva nové geotermálne projekty, ktoré rozpracovala spoločnosť PW Energy.  

Celkovo je u nás vytypovaných viac ako 30 oblastí s akumuláciou geotermálnej vody a vhodnými podmienkami na jej čerpanie. O. Halás potvrdzuje, že vzhľadom na priaznivé hydrogeotermálne podmienky má Slovensko dosiaľ nevyužitý potenciál. „Najmä pokiaľ ide o výrobu tepla, ktoré zároveň dokážeme efektívne využiť. Prakticky v každom väčšom meste sa nachádza sústava centrálneho zásobovania teplom a to je optimálne východisko pre využitie geotermálnej energie. Energia získaná zo zeme sa dá napojiť na už vybudované vykurovacie systémy,“ dodáva odborník.

 

 (Natívna informácia)

 

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.