V staroslovenskom orloji by teraz iste zaujal všetkých mesiac lipeň či jún. U Rimanov dostal meno pravdepodobne od bohyne Juno. Začína sa astronomické leto a kvitnú lipy, kultové stromy našich predkov. Príjemne voňajú ešte aj mnohým alergikom. Staré slovenské kalendáre predstavujú Lipeň ako roľníka, ktorý kosí, hrabe seno a pleje. Vrcholia jahody a čerešne. Aj Lipeňa má však popri svojej prevažne slnečnej povahe svoje vrtochy.
Medardova kvapka, štyridsať dní kvapká (medardovský monzún).
Najväčšou astronomickou udalosťou Lipňa je vajanský, letný slnovrat.
Na slncovom na koni, vajan s Jánom prichodí (vajana, vajanô, vajané je slovo označujúce v starej, predkresťanskej slovenčine letný slnovrat).
Slnovratové slávnosti boli vždy oslavou ohňa. Vatry, fakle, zapálené kotúľajúce sa kolesá a vechte slamy. Okolo ohňa spevy, tance a erotika. Chápanie dialektiky tmy a svetla, zimy a leta je badateľné pri štúdiu starých zvykov a myšlienok.
V najjasnejšej chvíli leta začína sa zima svätá.
V najtemnejšej časti noci, svetlo sa k nám vždy otočí.
Ak je dostatočne vlhko, koncom mesiaca sa objavujú letné hríby.
Peter s Pavlom huby chvália, v dubinách sa deje daria.
Lipeň je mesiac Slnka, ohňa, bujného rastu vegetácie, energie a činorodosti.
Letokrut a zimotoč, večne hybný kolotoč.
StoryEditor