Dôstojník Ján Ladislav Polerecký bol predurčený na vojenskú kariéru. Jeho otec bol majiteľom husárskeho pluku. Jeho brat František zas svojho času velil Chamborantovmu husárskemu pluku. Aj preto 15-ročnému Jánovi nezostávalo iné ako pokračovať v rodinnej tradícii - v roku 1763 nastúpil do Berčéniho husárskeho pluku. O dva roky nato ho preložili do Chamborantovho husárskeho pluku. A hoci sa mu v pluku črtala sľubná kariéra, rozhodol sa odísť. Cieľom tridsaťročného kapitána sa stala Severná Amerika, ktorou zmietali boje o nadvládu a nezávislosť. Kolonisti začali byť nespokojní s anglickou nadvládou a vzbúrili sa.
Na pomoc americkým kolóniám bojujúcim za nezávislosť vyrazila aj francúzska expedičná armáda, ktorej súčasťou bola dobrovoľnícka légia vojvodu Lauzuna. Práve do nej vstúpil skúsený dôstojník Polerecký. V prístave Le Havre, kde sa naloďovali dobrovoľnícke jednotky, ho povýšili na majora a vymenovali za veliteľa ľahkého jazdectva. Na americký kontinent vystúpil po 72 dní trvajúcej plavbe 12. júla 1780. Légia najprv zabezpečovala ochranu prístavu Newport. Neskôr vyrazila po boku hlavného veliteľa amerických síl Georgea Washingtona proti Angličanom. Pri jednej z prieskumných akcií sa Polerecký na čele oddielu dostal do paľby a prišiel o koňa. Podarilo sa mu však vyviaznuť.
Po skončení päťmesačného ťaženia sa Francúzi už do vážnych akcií nezapojili a po uzavretí predbežnej mierovej zmluvy sa vracali do vlasti. Major Ján Polerecký však zostal. Po krátkom pobyte v Bostone a vo východnom okrese Massachusetts sa usadil v mestečku Dresden v štáte Maine. Druhýkrát sa oženil a mal deväť detí. Zastával funkciu hlavného mestského notára, bol strážcom majáka, založil rybársku spoločnosť. Kongres mu za zásluhy v boji za americkú nezávislosť priznal penziu 240 dolárov, ktorú však vyplatili jeho početnej rodine.
Ján Ladislav Polerecký
Narodenie: 8. septembra 1748, alsaský Molsheim
Úmrtie: 8. júna 1830, Dresden (USA)
Vojenské hodnosti: poručík v Berčéniho husárskom pluku, kapitán Chamborantovho husárskeho pluku, major ľahkého jazdectva v Lauzunovej légii