Poľská vláda a centrálna banka sa pred očami celej poľskej verejnosti hádajú o vhodnom dátume na zavedenie eura. Ekonómovia sa obávajú, že za diskusiou, ktorá nie je príliš efektívna, sa neskrýva nič iné, ako nový pokus sociálnodemokratickej vlády premiéra Leszka Millera vytvoriť tlak na centrálnu banku.
Pred niekoľkými dňami minister hospodárstva a práce Jerzy Hausner oznámil, že Poľsko bude na zavedenie eura zrelé až v rokoch 2008 alebo 2009. Podľa neho nemá zmysel obetovať poľský hospodársky rast na oltár maastrichtských kritérií. Guvernér centrálnej banky Leszek Balcerowicz okamžite zakontroval -- Poľsko musí zaviesť euro už v roku 2007 a na to netreba nič iné, len vôľu znížiť trvalo vysoký deficit štátneho rozpočtu.
Tieto rozdielne názory sú priamo úmerne zásadnému sporu o rozpočtovej politike štátu. Ak by aj Poľsko chcelo zaviesť euro, bude sa musieť ešte predtým vyrovnať s maastrichtskými kritériami. Medzi ne patrí i to, že deficit štátneho rozpočtu nesmie prekročiť tri percentá z hrubého domáceho produktu. Ostatné kritériá už Poľsko spĺňa. Práve s deficitom rozpočtu to však bude ťažšie. V tomto roku má dosiahnuť 4,8 percenta z HDP.
Bývalý minister financií Grzegorz Kolodko, ktorý pred krátkym časom z funkcie odstúpil, práve v týchto dňoch predstavil koncepciu, ako by bolo možné stlačiť deficit pod trojpercentnú hranicu už do roku 2006. Na to by podľa jeho názoru mohlo použiť 9 miliárd zlotých z novoocenených rezerv centrálnej banky. Balcerowicz však takéto "tvorivé účtovníctvo" odmietol s tým, že menový výbor centrálnej banky sa postaví proti akýmkoľvek tendenciám, ktoré by banku nútili tlačiť nové peniaze. Už spomínaný J. Hausner na to reagoval tak, že ak toto riešenie nebude možné, deficit jednoducho porastie.
Experti vo Varšave sledujú uvedenú výmenu názorov so skepsou. "Iné by bolo, keby sa o dátume zavedenia eura viedla vecná diskusia," povedal Krzystof Rybinski, šéfekonóm banky WBK. Koniec koncov, takáto diskusia sa vedie v súčasnosti aj v ostatných kandidátskych krajinách, trebárs aj vo Veľkej Británii, ktorá už je členom Európskej únie. Poľským špecifikom podľa Rybinského však je, že vláda sa chce dotknúť nezávislosti centrálnej banky.
Čas však pracuje pre vládu. Funkčné obdobie súčasného menového výboru sa končí vo februári 2004 a len Balcerowicz bude v úrade až do roku 2006. Ostatných deviatich členov vymenuje po tretine horná komora parlamentu, dolná komora parlamentu a prezident. A ten, ako je známe, je vláde politicky blízky. Možno teda predpokladať, že nové grémium bude vláde po chuti. Premiér L. Miller už v máji povedal, čo by si želal od centrálnej banky: nižšie úroky a viac spolupráce. (hn/gaf)
StoryEditor