Ešte donedávna boli poľnohospodárske produkty približne o desatinu lacnejšie ako pred troma rokmi. Teraz sa však množia hlasy, ktoré predpovedajú, že ceny pšenice, kukurice, sóje a bavlny budú prudko rásť, kopírujúc ceny priemyselných kovov (rast za tri roky o vyše 200 percent), resp. energetických surovín (rast o 90 percent).
Jeden z najznámejších správcov fondov Jim Rogers tvrdí, že v priebehu najbližších desiatich rokov bude na poľnohospodárskych surovinách možné zarobiť "celý majetok". Takto aj láka Američanov, aby investovali do fondov, ktoré spravuje. Podobne uvažuje i Michael Lewis z londýnskej pobočky známeho nemeckého finančného ústavu Deutsche Bank. Pristúpil už preto k reštrukturalizácii príslušného portfólia v prospech pšenice, kukurice a sóje. Za jeden z dôvodov potvrdzujúcich tento predpoklad považuje vývoj v Číne, kde vraj v dôsledku zmenených životných návykov nastane odklon od pestovania ryže. Súčasne sa v najľudnatejšej krajine sveta dá predpokladať zmenšenie osevných plôch pre všetky plodiny.
"Faktorom rastúcej ceny poľnohospodárskych produktov je čoraz viac aj dopyt po biopalive," poznamenáva Christopher Brodie z londýnskeho hedgeového fondu Krom River. Brazílčania vraj na tento účel používajú už vyše polovice celkovej produkcie cukru.
Lákavé vyhliadky, ako ich zákazníkom servírujú pracovníci investičného sektora, posilňuje ešte tohtoročné sucho. Medzinárodná rada pre obilie (OGC) so sídlom v Londýne pritom zdôrazňuje globálny charakter súčasných problémov s počasím. V najnovšej mesačnej správe konštatuje, že "obavy z dosahu sucha na výšku úrody v Severnej a Južnej Amerike, ako aj v Európe a Austrálii, zapríčinili, že cena pšenice v júli výrazne vzrástla".
Očakáva sa, že svetové zásoby obilia v rokoch 2006 - 2007 pravdepodobne klesnú o desať miliónov na celkových 121 miliónov ton, čo by bola najnižšia úroveň za posledných tridsať rokov. V tom istom období dopestované množstvo dosiahne len 596 miliónov ton pri predpokladanej spotrebe o 15 miliónov ton vyššej.
Na rozdiel od pšenice by zber kukurice v tomto a budúcom roku nemal byť oveľa nižší ako vlani. Pretože však rastie spotreba a zásoby tejto plodiny takisto klesajú - na súčasných 94 miliónov ton, čo je najmenej za posledných 23 rokov - cenové perspektívy sú z hľadiska pestovateľov dobré, z hľadiska zákazníkov už menej. Rast spotreby však v tomto prípade ide na vrub čoraz intenzívnejšiemu využívaniu kukurice ako suroviny na výrobu pohonných látok, nie ako prostriedku na utlmenie hladu vo svete. Až pätina americkej kukurice slúži už na výrobu benzínu. (hn/gaf)
Čím ľudstvo zaháňa hlad
Pšenica patrí spolu s kukuricou a ryžou medzi najčastejšie pestované kultúrne rastliny. Jej najväčšími producentmi sú USA, Čína, India, Rusko, USA, Austrália a Argentína. Používa sa ako základná surovina pri pečení chleba, ale slúži aj ako krmivo. V mnohých krajinách sveta je však hlavnou zložkou výživy kukurica, napríklad v Latinskej Amerike a v Afrike. Až jednu tretinu celosvetovej produkcie tejto plodiny dopestujú americkí farmári. Ďalšími významnými pestovateľskými štátmi sú Čína, Brazília, Mexiko, India, Francúzsko a Taliansko. Dve tretiny kukurice sa spotrebúvajú ako krmivo.