Asi 20 percent obyvateľov vyspelých priemyselných krajín trpí alergiou. Mnohí odborníci sa však domnievajú, že tieto štatistiky sú príliš optimistické. Tvrdia, že v skutočnosti alergia postihuje až dvojnásobok ľudí, teda asi 40 percent! Ak vezmeme do úvahy fakt, že ešte pred 50 rokmi bola alergia považovaná za relatívne vzácne ochorenie, mohli by sme hovoriť o epidémii. Faktom totiž je, že alergikov stále pribúda.
Prejavy alergie sú rôzne. Sčervenené slziace oči, ustavičné kýchanie a smrkanie, svrbivý ekzém na pokožke... Nemálo je aj alergénov, ktoré sú akýmisi "spúšťačmi" tohto ochorenia. V podstate sa dá povedať, že alergický môže byť človek na čokoľvek. Zaujímavé pritom je, že vedci dodnes nezistili, čo je príčinou tohto civilizačného ochorenia a prečo počet pacientov narastá.
Čo teda o alergii vieme? Na začiatku každej alergie je zlyhanie imunitného systému človeka. Imunitný systém z neznámeho dôvodu zareaguje na látku, ktorá je neškodná tak, akoby bola infekčná a ohrozovala organizmus. A táto neprimeraná obranná reakcia následne oslabuje náš organizmus. Len čo sa totiž do organizmu po prvýkrát dostane alergén, vytvorí sa proti nemu špecifická protilátka. Tá sa prichytí na povrch špecializovaných imunitných buniek a čaká na svoju príležitosť. V momente, keď sa alergén objaví znovu, bunky začnú uvoľňovať histamín a ďalšie látky, ktoré sú zodpovedné za alergické prejavy organizmu -- sú schopné rozširovať cievy, presúvať tekutiny do tkanív a sťahovať hladké svalstvo dýchacích ciest, zapríčiňujú pálivé svrbenie, kýchanie, opuch kože a slizníc. Pritom platí, že čím viac alergénov sa do organizmu dostane, tým je reakcia imunitného systému silnejšia a alergik sa cíti horšie.
O tom, či sa z nás stane alergik alebo nie, rozhodujú v prvom rade naše gény. Ak obaja rodičia trpia alergiou, je riziko vzniku alergie u dieťaťa až 60-percentné. Ak trpí alergiou len jeden rodič, riziko sa znižuje na polovicu -- teda na 30 percent. Veľmi dôležité je tiež obdobie krátko po narodení. Ak matka prvých šesť mesiacov dojčí svoje dieťa, riziko alergie výrazne znižuje.
Niektorí rodičia si myslia, že svoje dieťa od alergií ochránia tak, že ho budú držať v úzkostlivej čistote a priam v sterilnom prostredí. Ustavičné umývanie rúk, práčka vzduchu, zákaz vychádzok v daždi, či hier v piesku však nikoho od alergií neuchráni. Skôr naopak. Ako dokazujú výskumy, jedným z dôvodov vzniku alergií je práve fakt, že dnešné deti sú prísne chránené voči špine, baktériám a infekcii. Ich imunitný systém sa teda nemá šancu posilňovať a budovať, a zrejme preto potom reaguje proti látkam, ktoré škodlivé nie sú -- napríklad proti peľu, prachu či zvieracím chlpom.
Rozoznať alergiu od iného ochorenia a následne zistiť, na čo je človek vlastne alergický, nie je také jednoduché. Väčšinou to pacientovi prezradia až výsledky alergologických testov. V každom prípade ten, kto od detstva trpí svrbivým ekzémom, alebo ho pália a režú oči, sú červené a zaslzené s opuchnutými viečkami, prípadne prepadá záchvatom kýchania, ktoré sprevádza nádcha, mal by vyhľadať lekára. Rovnako môže byť alergikom aj človek, ktorý má problémy so suchým a dráždivým kašľom, s pocitom nedostatku vzduchu až dusenia. Neliečená alergia totiž môže prejsť do veľmi vážnych stavov.
Najčastejšie formy alergie
Senná nádcha. Je to ľudový názov pre peľovú alergiu. Peľ je najčastejším alergénom vo všetkých vyspelých krajinách. Zaujímavé je, že na sennú nádchu najviac trpia dospelí ľudia a mládež v puberte, deti postihuje oveľa menej. Najviac ohrození sú ľudia v meste, menej na vidieku. Spúšťačom alergie je peľ, ktorý produkujú rôzne rastliny, stromy a trávy (za najsilnejší alergén sa považuje peľ brezy). Keďže sa peľ šíri vetrom a vzduchom, alergik v podstate nemá šancu sa mu vyhnúť.
Senná nádcha sa prejavuje svrbením v nose, kýchaním, vodnatým výtokom z nosa (nádchou), zdurením nosnej sliznice a pocitmi upchatého nosa. Zároveň sa môže vyskytnúť začervenenie očí, uslzené oči, bolesti hlavy, zhoršenie čuchu.
Prejavy sennej nádchy sa tlmia liekmi a kvapkami do nosa a očí. Treba obmedziť na minimum kontakt s alergénom. To však nie je jednoduché. V podstate treba dbať o čisté prostredie (používať čističky vzduchu, každý deň utierať prach mokrou handrou), vyhýbať sa smogu, v peľovej sezóne sa nezdržiavať v prírode (na vychádzky choďte tesne po daždi alebo v čase bezvetria). Alergik by nemal spávať pri otvorenom okne, vetrať treba cez inú miestnosť (vlhké mokré uteráky v oknách môžu poslúžiť ako filter peľu). V čase vrcholiacej peľovej sezóny by sa mal človek trpiaci sennou nádchou po príchode domov vždy osprchovať a umyť si vlasy, aby tak zmyl peľové častice z povrchu tela.
Astma. Považuje sa za najčastejšie chronické ochorenie detí. Priedušky malých pacientov reagujú na alergény dlhotrvajúcim zápalom a zúžením. To vyvoláva silný astmatický záchvat, (pocit dušnosti, nedostatku vzduchu, nemôcť sa nadýchnuť), ktorý môže dokonca ohroziť život alergika. K prejavom astmy patrí tiež suchý dráždivý kašeľ.
Ak je jasné, čo astmu spôsobuje, treba sa tomu vyhnúť. Určiť alergény však nie je ľahké, navyše, tie sa môžu v priebehu ochorenia meniť. Okrem toho treba upraviť životosprávu. Veľmi dôležitý je dostatok odpočinku. Netreba však deti prehnane šetriť a zakazovať im pohyb. Naopak. Primeraný pohyb a otužovanie môžu astmatikom len pomôcť. Prospešné sú tiež pobyty vo vysokohorskom prostredí alebo v prímorských krajinách. A pozor! Netreba zabúdať na to, že astmu môže zhoršovať nielen fyzická záťaž, ale aj psychická. Preto sa treba vyhnúť stresu a nepohode.
Atopický ekzém. Toto pomerne časté kožné ochorenie najčastejšie začína medzi 2. až 6. mesiacom života dieťaťa. Ako prvé sa zvyknú objaviť červené škvrny na lícach a čele, ktoré sa neskôr rozšíria na celé telo. Koža najskôr sčervená, potom sa objavia drobné pupáčiky a pľuzgieriky, ktoré začnú mokvať. Vzápätí sa fľak vysuší, koža je vrúbkovaná a šupinatá. Nepríjemné je, že atopický ekzém veľmi svrbí, takže deti si ho vždy rozškrabú, čo ochorenie ešte skomplikuje. U starších detí sa vyrážky najviac objavujú v oblasti lakťa a predkolenia, na krku, zápästiach a chrbte ruky. V dospelosti je výskyt atopického ekzému zriedkavý, v podstate mizne okolo 20. roku života.
Súčasťou liečby nie je len vhodná životospráva, ale aj správne obliekanie -- pacientom sa odporúča odev z bavlny, najlepšie bielej farby. Veľmi dôležité je stravovanie, treba vylúčiť všetky dráždivé potraviny. Odporúča sa tiež dostatok spánku a pobyt na čerstvom vzduchu.
Okrem toho proti svrbeniu lekár môže odporučiť rôzne tabletky, prípadne i hormonálne prípravky tzv. kortikoidy, ktorých používanie však treba obmedziť len na nevyhnutne dlhý čas. Mnohým pacientom sa osvedčili na mokvavých škvrnách obklady zo silného čierneho čaju. Keď už ekzém nemokvá, treba škvrny natierať krémami a masťami -- osvedčená je modrá Indulona.
Potravinové alergie. V tomto prípade treba rozlišovať medzi alergiou na potravinu a neznášanlivosťou určitej zložky. Napríklad, ak človeku chýba určitý črevný enzým (to je časté u detí), vznikne u neho neznášanlivosť na istú zložku potraviny. U najmenších detí je častá intolerancia laktózy, z ktorej však môžu ,,vyrásť" obvykle do 1. roku života. Potravinová alergia je však čosi iné.
V podstate každá potravina môže byť alergénom. K tým najčastejším však patrí čokoláda, med, oriešky, kravské mlieko, citrusové plody... Alergia sa obyčajne prejavuje kožnými vyrážkami rôznej podoby. Veľmi nebezpečný je anafylaktický šok, ktorý je považovaný za najvážnejšiu formu alergie (často sa vyskytuje aj pri alergiách na lieky či osí jed). Pri šoku koža najskôr sčervená a vzápätí hneď zbledne, zrýchľujú sa srdcové ozvy, krvný tlak sa najprv mierne zvýši a vzápätí prudko klesá, nastávajú problémy s dýchaním, bolesti hlavy, nevoľnosť, mdloby, bezvedomie až smrť. Preto už aj pri podozrení na anafylaktický šok treba konať veľmi rýchlo a postihnutého dopraviť okamžite k lekárovi, ktorý mu musí pichnúť injekciu na zastavenie alergickej reakcie.