Pasta Toro

V seriáli HN hľadáme pôvodné slovenské výrobky.
Keď začiatkom 70. rokov minulého storočia výrobné družstvo Tatrachema Trnava hľadalo, ako rozšíriť sortiment, objavil sa nápad s čistiacou pastou. Prášky a tekuté prostriedky tu už boli, pasta bola novinkou. Spájala prednosti oboch konzistencií -- nevylievala sa a dobre sa s ňou drhlo, najmä povrchy so spáleninami a inými neduhmi stvorenými v kuchyni. Nový produkt vyvinutý vývojármi Tatrachemy zabalili do nízkeho, širokého kelímku, upraveného tak, aby sa náplň dala šikovne aplikovať. A nazvali ho Toro. Zrejme preto, lebo sa dal v domácnosti použiť aspoň na 10-Toro spôsobov.
Pasta sa natoľko ujala na trhu v celom Československu, že sa jej v 80. rokoch predávalo ďaleko nad milión kusov ročne.
Výrobca priznáva, že za takmer 40 rokov existencie sa produktu snažil niekoľkokrát obal zmodernizovať, lebo forma morálne zastarala. Ako sa hovorí -- prestala kráčať s dobou. Zvýraznili sa teda farby na logu a nastal aj pokus inovovať kelímok, ale v tomto výrobca nepochodil. Nič také ako tuba alebo iné "nekelímkovské" formy zákazníkov neoslovili. Tatrachema dostala niekoľkokrát zápornú reakciu od skúšobnej vzorky spotrebiteľov, takže tradícia s klasickým obalom sa vrátila do pôvodných koľají. Niet nad jednoduchosť a funkčnosť.
V 90. rokoch sa trh s čistiacimi prostriedkami rýchlo zahustil množstvom produktov zo zahraničia. Zmenili sa technológie v chemickom priemysle, prišli nové druhy riadu s dokonalejšími povrchmi. Viacerí z konkurentov sa Toro pokúsili aj napodobniť.
Produkcia pasty v Tatracheme sa v súčasnosti ustálila na počte milión kusov ročne, pričom naďalej sa vyváža aj na český trh. Tamojší významný výrobca riadov ju dokonca odporúča v návodoch na údržbu.
Receptúra výrobku sa nezmenila. Toro sa vyrába z kaolitových a kremičitanových pieskov, ktoré sa dovážajú zo zahraničia. Tak to bolo už za socializmu, keďže Slovensko tieto suroviny nemá.