HN pre vás exkluzívne zostavili rebríček slovenských univerzít, ktoré majú najväčší potenciál zabezpečiť svojim absolventom kvalitnú a – v neposlednom rade – dobre zaplatenú prácu.
Vysokých škôl je na Slovensku ako maku. Hospodárske noviny za vás urobili v čase, kedy sa mnoho mladých rozhoduje o tom, na ktorú školu sa po strednej vyberú, výber tých, ktoré vás uživia. A výsledok? Okrem všeobecne známych IT odborov vám slušný plat a šancu rýchlo získať prácu môže zabezpečiť aj fakulta manažmentu, medzinárodných vzťahov či farmácie. Všetky majú nízku nezamestnanosť absolventov a dobré platy. Platí však, že za svoje úspechy po škole zodpovedáte aj vy sami.
Žiadne menšie zlo
Je dôležité, aby ste pri výbere školy nešli cestou „menšieho zla“. Ísť na školu iba pre to, že nepožaduje prijímačky či jednoducho má povesť „ľahkej“, nemá význam. „Mnohí mladí ľudia idú často pri výbere vysokej školy cestou menšieho odporu. Neraz ich rozhodnutie ovplyvňuje napríklad fakt, že na škole sa nevyučuje veľa matematiky,“ upozorňuje Lucia Kleštincová z Inštitútu hospodárskej politiky.
„Treba sa zamýšľať skôr nad štúdiom toho, čo má reálne využitie v praxi ako rozhodovať sa na základe toho, čo má človek rád,“ hovorí Erika Gorelová z personálnej agentúry Lugera. Poukazuje pritom napríklad na aktuálnu situáciu mladých právnikov.
Ich uplatniteľnosť je pritom veľmi slabá. „Na Slovensku sa už akoby zažilo, že tí šikovnejší budú právnikmi, lekármi a podobne a tí menej schopní pôjdu na technickú školu. Tento imidž podporil aj fakt, že mnohé techniky nabrali ľudí bez pohovorov,“ upozorňuje generálny riaditeľ Trenkwalderu Luboš Sirota.
Slovenským paradoxom teda je, že kvalitné školy sa často vnímajú ako „možnosť B“. Pojem „filozof“ totiž ešte stále akosi automaticky znie lepšie ako napríklad „strojár“. Napriek tomu, že druhý sa takmer určite uplatní lepšie.
Radšej ďaleko od domu
Pri vypisovaní prihlášok myslite na to, koľko absolventov tá-ktorá škola každoročne produkuje. „Žiaľ, mnohí študenti berú ako primárne kritériá pri rozhodovaní sa geografickú blízkosť školy či „imidž“ profesie.
Výsledkom je, že získajú vzdelanie v zlej kvalite alebo v odbore, po ktorom nie je na trhu dopyt,“ dodáva Sirota. Poukazuje pritom na to, že dnes nie je problém získať kvalitné a podrobné informácie o vysokých školách z rôznych zdrojov. Problémom však je averzia samotných študentov voči matematike či fyzike.
„Radšej dajú prednosť jednoduchším predmetom počas štúdia humanitného zamerania,“ potvrdzuje Lucia Burianová z portálu Profesia.sk
Na školu z povinnosti? Nie
Príchod na „výšku“ iba z povinnosti je dnes relatívne bežnou praxou. Univerzitné vzdelanie sa totiž považuje takmer za nevyhnutnosť „dobrej kariéry“. Odborníci však upozorňujú, že na pracovnom trhu začínajú veľmi chýbať kvalitní odborne vzdelaní stredoškoláci. Tých dokážu firmy často zaplatiť výrazne lepšie než vysokoškolákov z „horších“ odborov. Burianová z Profesie tvrdí, že ide napríklad o elektrikárov, mechanikov či inštalatérov.
„Je len otázka času, kedy neuplatniteľnosť ľudí s vyštudovanými menej atraktívnymi vysokoškolskými odbormi prinúti zamyslieť sa nad tým, že často stredné odborné vzdelanie bude pre trh práce oveľa zaujímavejšie,“ spresňuje Burianová. „Jednoznačne existuje nemálo prípadov, kedy sa odborné stredoškolské vzdelanie vypláca viac než ,pro forma’ vysoká škola. Mať v ruke poctivé a žiadané remeslo je dnes takmer vzácnosťou,“ uzatvára pre HN Kleštincová z Inštitútu hospodárskej politiky.