Prvý zjednotený štát Mongolov vznikol v roku 1203 pod pevnou rukou Džingischána, ktorý zjednotil bojujúce mongolské kmene. Armáda Džingischána a jeho nástupcov postupne obsadila rozsiahle územie takmer celej kontinentálnej Ázie a južnej časti európskeho Ruska. Pred svojou smrťou Džingischán rozdelil ríšu na štyri kráľovstvá, v ktorých vládli jeho synovia a vnuci. A to bol začiatok rozpadu mocnej ríše. Postupne toto územie ovládla mandžuská dynastia Čching, časť získalo Rusko. Po zániku mandžuskej dynastie Čching v roku 1911 vyhlásili s diplomatickou a vojenskou podporou Ruska jej mongolskí vazali nezávislosť. V roku 1921 obsadila Červená armáda hlavné mesto. Krajina sa dostala do područia ekonomiky sovietskeho typu, takže pri svojich plánoch rozvoja stojí prakticky na začiatku.
V mongolskom parlamente (na snímke) aj vo vláde sa v súčasnosti často hovorí o možnostiach pre veľkých investorov. Snímka: archív
Lákajú turistov
Jedným z prvých krokov bolo odstránenie vari najväčšej slabiny mongolskej ekonomiky - zlej finančnej disciplíny - a potom druhej slabiny - bankovníctva. Vláda výrazne zvýšila výber daní a pomalým tempom pokračovala v privatizácii niektorých zostávajúcich významnejších štátnych podnikov. Prešľapovanie v privatizácii na jednom mieste spôsobuje najmä nezáujem zahraničných investorov.
V tomto roku sa očakávajú pomerne dobré hospodárske výsledky. Prírastok HDP by mohol dosiahnuť približne sedem percent. Mongolsko je však naďalej výrazne závislé od zahraničnej pomoci, ktorá predstavuje asi desať percent HDP. Úverové zaťaženie sa bude naďalej zvyšovať. V nasledujúcich rokoch bude rásť aj suma splátok z dlhov, pretože postupne sa končia odklady ich splatnosti z prvej polovice 90. rokov.
Vláda má záujem prilákať do Mongolska čo najviac zahraničných turistov, aby si zvýšila devízové príjmy. Aj na to využíva prostriedky zahraničnej pomoci, aby propagáciou prilákala návštevníkov na netradičnú dovolenku.
Investičné stimuly
Zahraničné firmy platia daň z príjmu v rozmedzí 15 - 40 percent. V prípade prevodu zisku zahraničných spoločností z Mongolska do zahraničia sa tieto zdaňujú 20 percentami.
Vstup zahraničného kapitálu nie je nijako obmedzený. Vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov je krajina schopná ponúknuť investorom až stopercentné daňové prázdniny v priebehu 10 rokov a 50-percentné ďalších 5 rokov v prípade investícií do zariadení produkujúcich či prenášajúcich teplo a elektrickú energiu, do stavby ciest, železníc, zariadení pre letecké kargo a inžiniering a do primárnej telekomunikačnej siete.
Trhovisko na mongolský spôsob. Snímka: archív
Najväčšia baňa
Zahraničné firmy v poslednom čase prejavili záujem o investovanie do mongolskej ekonomiky. Najvýznamnejším projektom je výstavba najväčšej bane na svete na ťažbu a spracovanie medi a zlata v oblasti Oyu Tolgoi, 80 kilometrov severne od hraníc Mongolska s Čínou. Ťažba sa má začať v priebehu roku 2008, pričom nabehnutie na plnú produkciu sa prejaví výrazným zvýšením HDP Mongolska.
Výška priamych zahraničných investícií sa v posledných rokoch pohybuje medzi 80 - 115 miliónmi dolárov. Od roku 1990 doteraz sa v Mongolsku preinvestovalo okolo 940 miliónov dolárov. Najväčšia časť smerovala do ťažby surovín a do infraštruktúry, ďalej do bankovníctva a finančných služieb, obchodu a verejných služieb, stavebníctva, spracovateľského priemyslu, ľahkého priemyslu, energetiky, poľnohospodárstva, dopravy, výroby nábytku a výrobkov z dreva. Najväčšími investormi sú Čína, Rusko, Kórejská republika, Japonsko, USA a Nemecko. Slovensko v Mongolsku zatiaľ neinvestovalo, rovnako ako Mongolsko na Slovensku.
Podpora zo zahraničia
Mongolsko je od začiatku 90. rokov príjemcom zahraničnej rozvojovej pomoci. Krajina patrí medzi najväčších príjemcov zahraničnej pomoci na jedného obyvateľa, čo je viac ako sto dolárov na obyvateľa ročne. Celkovo je to 200 - 300 miliónov dolárov rozvojovej pomoci formou výhodných úverov či nenávratných grantov. Rozvojová pomoc smeruje predovšetkým do energetiky, infraštruktúry, poľnohospodárstva, priemyslu a sociálneho sektora.
Čína hlavným partnerom
Tamojšia ekonomika je otvorená, avšak s určitými špecifikami. Mongolsko je rozlohou veľká krajina, ale s malým počtom obyvateľov, kde je hlavným trhom Ulanbátar. Cudzinec sa nezaobíde bez obchodných partnerov v Ulanbátare, najmä kvôli zabezpečeniu dovozu a distribúcie výrobkov. Importéri majú často záujem o relatívne malé množstvá výrobkov, čo má na druhej strane dosah na ziskovosť obchodu, okrem iného aj z dôvodu značných prepravných vzdialeností. To je jedna z príčin, prečo Mongolsko čoraz viac výrobkov dováža z Číny. Ďalším dôvodom je nízka cena, dobrá znalosť teritória a značná aktivita čínskych firiem. Cena zohráva v obchodných rokovaniach významnú úlohu. Táto krajina má veľké prírodné zdroje, predovšetkým uhlie, meď, molybdén, volfrám, fosfáty, cín, nikel, zinok, fluorit, zlato, striebro, železnú rudu. Medzi hlavné exportné komodity patria koncentrát medi a výrobky živočíšneho pôvodu, najmä kašmír, vlna a koža.
Podnikateľská legislatíva
Hoci mongolský trh v poslednom desaťročí prešiel značným vývojom, je stále nerozvinutý. Problematická je totiž už doprava tovaru, ktorá trvá vlakom cez Rusko minimálne 30 - 40 dní, obvykle však viac. Časté sú prípady vykrádania kontajnerov. V krajine nie je rozvinutá obchodná sieť. Mongolské subjekty sú finančne veľmi slabé a prakticky nie sú schopné odoberať finančne náročnejšie dodávky oproti plnej platbe v hotovosti. Platobná morálka je väčšinou neuspokojivá. Pri väčších dodávkach nie sú v mnohých prípadoch slovenské firmy schopné konkurovať podmienkam, ktoré môžu poskytnúť firmy z Japonska, Južnej Kórey, Nemecka a iných krajín, ktoré umožňujú odklad a iné zvýhodnené formy predaja. Vzhľadom na značný podiel projektov financovaných Ázijskou rozvojovou bankou, ktorej nie sme členom, prichádza Slovensko o zaujímavé možnosti. Pre nás je však zaujímavá oblasť ekológie pri ochrane pred každoročnými lesnými požiarmi a zalesňovanie.