Dnes sa nám zdá samozrejmosťou, že hovoríme a píšeme po slovensky, že sme ako národ a štát vo svete akceptovaní. A toto všetko nám bolo v časoch Andreja Hlinku upierané. Za tvrdej maďarizácie boli zatvorené ťažko získané tri slovenské gymnáziá, bola zrušená Matica slovenská, vyučovalo sa po maďarsky, a kto sa postavil na obranu národných práv slovenského národa, bol považovaný za pansláva a bol perzekvovaný. To, že sme si neboli pánmi vo vlastnom dome, znamenalo aj hospodársku zaostalosť krajiny a veľkú biedu. Andrej Hlinka, ako kňaz a uvedomelý Slovák, s tým nesúhlasil a začal sa venovať aj národným a sociálnym otázkam, ktoré ho priviedli k politickej angažovanosti. Zakladal úverové a potravinové družstvá, spájal sa so slovenskými politikmi a v roku 1905 založil Slovenskú ľudovú stranu. Mal jasný program: kultúrne a sociálne povznesenie národa, obranu národných práv a rovnoprávnosť s ostatnými národmi. Aby svoj cieľ mohol realizovať, založil Ľudovú banku, kníhtlačiareň LEV, tlačový fond, denník Slovák, Kultúrny dom v Ružomberku, ale i mnoho ďalších ustanovizní. Pre svoju angažovanosť bol prenasledovaný i väznený. Inicioval a postavil kostol v rodnej Černovej a kvôli jeho vysviacke prišlo k známej masakre občanov. Malo to silný medzinárodný ohlas.
Po páde monarchie v roku 1918 sa vyslovil za česko-slovenskú orientáciu a známe sú jeho slová: "Tisícročné manželstvo s Maďarmi sa nevydarilo. Musíme sa rozísť." Po vytvorení Česko-slovenskej republiky prišlo sklamanie. V parlamente nenašiel pochopenie pre autonómiu v duchu Pittsburskej dohody a nastal 20-ročný zápas o rovnoprávnosť. Pre cestu do Paríža bol odsúdený a väznený v Mírove. Aby dosiahol autonómiu, spojil sa v roku 1932 s M. Rázusom a jeho SNS. Po sľuboch Beneša priznať Slovensku autonómiu HSĽS vstúpila v roku 1925 do vlády, v roku 1935 dala hlasy na jeho zvolenie za prezidenta, ale on svoje sľuby nikdy nesplnil. Varovné boli pribinovské oslavy v Nitre v roku 1933 a Hlinkove slová v máji 1935: "Ak nás Praha nepočuje, ak Pittsburská dohoda, autonómia, nestane sa skutkom, tak povieme Prahe zbohom." Na mnohotisícovej manifestácii v Bratislave 5. júna 1938 sa chorľavejúci Hlinka lúčil slovami: "Národe môj, milujem ťa a či budem žiť alebo v zemi hniť, milovať ťa neprestanem." Na otázku talianskeho spravodajcu: "A vari by ste nechceli samostatnosť?", odpovedal protiotázkou: "Ktorý národ na svete nechce samostatnosť?"
A. Hlinka zomrel 16. augusta 1938 a v Ružomberku sa s ním rozlúčil nielen mnohotisícový zástup slovenského ľudu, jeho najbližší spolupracovníci, ale i jeho politickí protivníci, ktorí ocenili jeho zásluhy. Odišiel tribún a Otec národa. Snem prvej Slovenskej republiky ocenil jeho zásluhy slovami v zákone: "Andrej Hlinka sa zaslúžil o slovenský národ." Vzhľadom na toľkú obetu pre národ by poslanci nemali zaváhať pri prijímaní zákona o jeho zásluhách.
Stanislav Májek
Kto je Stanislav Májek
Inžinier Stanislav Májek sa narodil pred 74 rokmi. Vyštudoval architektúru a je povolaním architekt. Na svojom konte má množstvo projektov stavieb, napríklad Ústrednú telekomunikačnú budovu v Bratislave. Spolupracoval na pomníku J. Tisa na Martinskom cintoríne či na pamätníku Andreja Hlinku v Bratislave-Ružinove. Je členom Spoločnosti Andreja Hlinku.