Veľké pardon, ale nová krv sa mi vlieva do žíl, keď iných stretne nešťastie. Teda, ak to nie je práve formát Charlesa Mansona. Doprajte mi denne aspoň blondínku rozpleštenú na banánovej šupe a ja sa už kávy v živote nedotknem. A neverím, že ste iní. Malý test: V Poľsku pílil farmár drevo. Nešťastnou náhodou si odrezal ruku. Pribehol pes a začal mu ju žrať. Farmár doňho kopol, zvalil pri tom cirkulárku -- a tá mu v páde stihla odrezať aj nohu. Že sa netvárite ako v Pošte pre teba? Všetci fičíme na škodoradosti. Myslím si, že táto vlastnosť má korene kdesi v prapočiatkoch ľudskej existencie, keď neúspech druhého znamenalo prežiť. Človek človeku sokom. Ono sa to, samozrejme, rokmi zušľachtilo. A podobne, ako sme sa naučili dvoriť a nevrháme sa na ženy s kyjakom (väčšina), absolvovať kariérne postupy a nezabíjať pri tom vodcu tlupy (väčšina), vieme aj to plodné ticho a šklbajúce kútiky zošnurovať narýchlo zvrašteným obočím a ohavnými konštrukciami typu "poď sa o tom porozprávať". Navrhujem jedno -- prestaňme už konečne hrať to trápne teátro. "Oops" znie aj tak našincovi cudzo. Zdrhlo ti lietadlo aj s naloženou batožinou? Nesmierne ma to teší. Nasadil ti parohy vlastný foxteriér? Už dlho som sa tak nepobavil. Šlohli ti notebook a tvoje šťavnaté home video teraz koluje po internete? To sú mi veci...
No, ale zoberte si to z opačnej stránky. Môj kamarát asi rok makal na dome svojej "fám fatál". Strecha, garáž, žumpa, samé chuťovky. Keď to bolo hotové, dala mu kopačky. Nezaslúži si taký ťulpas poriadny výsmech? Ako poučenie budúcim generáciám? Sorry, Karol (vlastne, dobre ti tak). Mimochodom, schopnosť zasmiať sa na sebe patrí k najkrajším vlastnostiam Homo Sapiens Sapiens. Blondínka rozpleštená na šupe vybuchne smiechom a poblázni hlavu všetkým navôkol. OK, s tým poľským farmárom je to hovadina. Ale uznajte sami -- nebol by čarovný?
Autor je spisovateľ
StoryEditor
Čím žijem
Čím žijem