Vesmírna turistika je pomerne mladým fenoménom. Navyše ide o mimoriadne nákladnú formu trávenia voľného času, ktorú si nie každý môže dovoliť. V súčasnosti sa na výlet do kozmu pripravuje v poradí len piaty oficiálny vesmírny turista, čiže človek, ktorý si za svoju cestu sám zaplatil.
Američan maďarského pôvodu Charles Simonyi cenu dobrodružstva neprezradil, jeho predchodcovia sa však po neobyčajnom zážitku môžu oprávnene cítiť ľahší približne o 20 miliónov amerických dolárov. Simonyi by mal poletieť 7. apríla, jeho kozmický výlet potrvá desať dní.
S ruksakom na orbit
Kozmické výlety organizuje americká agentúra Space Adventures v spolupráci s ruskou štátnou vesmírnou agentúrou Roskosmos. Lieta sa na ruských strojoch Sojuz, štarty sú z kazašského Bajkonuru. Ešte predtým trávia adepti na vesmírny výlet náročnú prípravu v ruskom Hviezdnom Mestečku. Napriek vysokej cene sú komerčné lety do kozmu rezervované až do roku 2009. Dopyt by mal naďalej rásť, podľa štúdie vypracovanej americkou konzultačnou agentúrou Futron Corporation bude do roku 2021 lietať ročne do kozmu 60 turistov.
Cieľovou destináciou výletu je Medzinárodná vesmírna stanica, teda prvá nepretržite osídlená enkláva mimo planéty Zem. Posádky kozmonautov na stanici, ktorá sa nachádza vo výške 360 km nad zemským povrchom, sa obmieňajú od roku 2000 každých šesť mesiacov. V rámci týchto rotácií sa tam dostanú aj turisti. Tí absolvujú niekoľkonásobný oblet planéty Zem, jeden oblet pritom trvá približne 90 minút.
Lacnejšou možnosťou budú takzvané suborbitálne lety, s ktorými sa podľa odhadu Futron Corporation počíta v časovom horizonte dvoch rokov. Turista sa nedostane až na obežnú dráhu Zeme, ale aj tak sa na svoju rodnú planétu bude môcť pozrieť z "pekelnej výšky" 100 až 160 kilometrov. Približne trojminútový až šesťminútový zážitok v beztiažovom stave, pohľad na hviezdne nebo či zakrivenú Zem pod sebou, by mal pasažiera stáť okolo 200-tisíc dolárov. Neskôr by mali ceny postupne klesať. "V roku 2021 by ste za suborbitálny výlet mohli zaplatiť len okolo 50-tisíc dolárov. V tom čase by malo ročne takýto výlet absolvovať okolo 14-tisíc klientov," uvádza Fultron.
Hawkingova nočná mora
Vesmírna turistika je však len začiatkom. Predobrazom nového sveta, v ktorom cestovať na Mesiac či Mars bude také bežné, ako dnes do Chorvátska či na Nový Zéland. Kolonizácia vesmíru môže v súčasnosti znieť ako sci-fi, v nie príliš vzdialenej budúcnosti sa však môže stať realitou, či dokonca nevyhnutnosťou. Známy anglický fyzik Stephen Hawking dokonca v úvahách kráča ešte ďalej a označuje kolonizáciu vesmíru a iných planét za podmienku prežitia ľudí ako druhu. "Nemyslím si, že v priebehu najbližších tisíc rokov ľudstvo dokáže prežiť, ak sa nerozšíri do vesmíru. Hrozí priveľa nehôd, ktoré môžu zničiť život na jednej jedinej planéte. Ale som optimista. Dosiahneme ku hviezdam," povedal Hawking ešte v roku 2001 v rozhovore pre britský denník Telegraph.
Slávny vedec považuje za najväčšiu hrozbu života na Zemi najmä biologické zbrane, ktoré môžu v dôsledku genetického inžinierstva nadobudnúť obludné dimenzie. Do vesmíru nás však nemusí ťahať len úzkosť z vlastnej pominuteľnosti. Kozmická kolonizácia poskytuje aj množstvo príležitostí, napríklad v získavaní nerastných surovín či energie.
Dve možnosti
Možnosti kolonizácie vesmíru máme v podstate dve. Jednou sú "poletujúce" základne, takzvané space habitats. Prvý ich navrhol americký fyzik Gerard O'Neil. Ide o obrovské vesmírne stanice s umelou atmosférou i gravitáciou, umiestnené na obežnej dráhe planét či voľne v priestore, napríklad v takzvaných Langrangeových bodoch - čiže v miestach, kde sa vyrovnáva gravitácia Slnka a Zeme či Zeme a Mesiaca.
Výhodou takého umiestnenia je len minimálna potrebná energia na udržanie pozície stanice. Jedna vesmírna základňa, zatiaľ len v malom, už pritom existuje. Ide o už spomenutú kozmonautmi nepretržite obývanú Medzinárodnú vesmírnu stanicu krúžiacu okolo Zeme. Predpokladané space habitats by však v budúcnosti mali umožniť život tisícom, ba podľa niektorých O'Neilových štúdií až niekoľkým miliónom (!) kolonistov, pričom ich výhodou, ak by sa správne umiestnili, by mohlo byť stále a ničím nerušené zásobovanie slnečnou energiou. Základne budú mať tiež takmer neobmedzený prístup k nerastným surovinám, ich zdrojom by mali byť asteroidy a kométy. V porovnaní s druhou skupinou, ktorú budú tvoriť planetárne kolónie na povrchu Mesiaca či iných vesmírnych telies, budú mať space habitats výhodu aj v jednoduchšom obchode so Zemou. Zem bude totiž aj po osídlení vesmíru dlhodobo centrom "nového priestoru".
Ďalšou výhodou kozmických usadlostí, na ktorú upozorňuje O'Neil, je možnosť vytvárania umelej gravitácie. Space habitats môžu svojou rotáciou a tým vytvorenou odstredivou silou simulovať podmienky pozemskej gravitácie. Základne umiestnené "napevno" na planétach nebudú mať takúto možnosť.
Český fyzik a popularizátor vedy Jiří Grygar však namieta, že takéto stanice nebudú mať veľké uplatnenie. Nápad výroby umelej gravitácie pomocou rotácie základní podľa neho bude znamenať veľké technické problémy i problémy ľudské. "Viď nevoľnosť ľudí na obyčajnom kolotoči," tvrdí Grygar. "Druhým problémom je ochrana posádky stanice pred účinkami prenikavej radiácie, čiže slnečného vetru, a kozmického žiarenia."
Mesiac s výhľadom
Čo sa týka planetárnych kolónií, najskôr sa pravdepodobne začne s osídľovaním Mesiaca, ktorý je z vesmírnych telies k Zemi najbližšie. S touto myšlienkou prišiel už začiatkom minulého storočia ruský fyzik Konstantin Ciolkovskij, autor slávneho výroku "zem je kolískou ľudstva, ale človek nemôže navždy zostať žiť v kolíske."
Podľa Štúdie architektúry výskumných systémov (Exploration Systems Architecture Study), ktorú vypracovala americká vesmírna agentúra NASA, sú veľmi sľubné na kolonizáciu najmä polárne oblasti nášho prirodzeného satelitu. Na mesačných póloch panuje takmer večný "polárny deň", takže dva slnečné kolektory vhodne umiestnené neďaleko seba by mohli zabezpečiť nepretržitú výrobu slnečnej elektrickej energie.
Blízko pólov sa navyše nachádzajú krátery, v ktorých sa predpokladajú zásoby vody. Táto sa na Mesiac mohla dostať vo forme ľadu z komét. Väčšina tohto ľadu sa pod slnečnými lúčmi vyparila do priestoru. V hĺbkach kráterov, kam slnečné lúče nezasvietia, sa však časť z neho mohla uchovať. To by eliminovalo jeden zásadný problém - a to potrebu dovážania vody zo Zeme.
Podľa Grygara je vybudovanie základní na Mesiaci najjednoduchšou alternatívou. "Technika môže nadviazať na úspech projektu Apollo a v porovnani s Marsom je to na Mesiac čo by družicou dohodil."
Osídlenie nepolárnych častí Mesiaca je menej lákavé, mesačný deň aj noc tam trvajú rovnako, približne dva týždne. "Stanice mimo mesačné póly by boli vystavené veľkým teplotným zmenám," vysvetľuje Grygar. Napriek tomu sa už našli špekulanti, ktorí rozpredávajú pozemky na Mesiaci i takí, medzi nimi aj veľa prominentných osobností, ktoré si tieto pozemky kupujú. Od firmy Lunárna ambasáda (The Lunar Embassy) amerického podnikateľa Denisa Hopeho si už údajne pozemky na našom satelite kúpil napríklad Tom Hanks, Arnold Schwarzenegger či bývalý americký prezident Ronald Reagan.
Záujem už podľa informácií Lunárnej ambasády prejavili aj Slováci, pozemok s rozlohou približne štyritisíc štvorcových metrov s "nádherným výhľadom na planétu Zem" si môžete kúpiť od 999 korún vrátane DPH.
Problémy
Osídľovanie vesmíru musí prekonať viacero problémov, napríklad ochranu obyvateľov pred silnou kozmickou radiáciou, pred ktorou nás na Zemi chráni atmosféra a magnetické pole. Ďalším, dosiaľ nepreskúmaným fenoménom je vývoj ľudského tela v prostredí s inou ako pozemskou gravitáciou. Od gravitácie, ktorá na nás na Zemi neprestajne pôsobí, sa totiž odvíja napríklad stavba kostí či svalov. Mohlo by sa teda stať, že telo človeka, ktorý sa napríklad narodí v kolónii na Mesiaci, kde je gravitačná sila oproti Zemi približne šestinová, sa vyvinie úplne inak ako naše. Ak by takýto človek prišiel na návštevu príbuzných na Zemi, jeho problémy by sa vôbec nekončili iba rozpakmi, ktoré by jeho komické pohyby v pozemšťanoch vyvolali.