Politik. Človek, ktorý sa zaoberá politikou. Činnosťou vedúcich orgánov moci v oblasti spravovania vnútroštátnych a medzinárodných vzťahov. Podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka. Konzervatívec, socialista, liberál, komunista, fašista. Podľa politológa. Vzdelaná osobnosť v kvalitnom obleku či kostýme v decentných farbách obdarená pokorou, toleranciou, nadhľadom a diplomaciou. Podľa idealistu. Vyžehlená tvár z televíznej obrazovky či novinovej titulky, ktorá sa na nás roztomilo usmieva z predvolebných bilbordov a sľubuje nemožné, aby nás pri otázke Čo sa stalo so sľúbeným? bez mihnutia oka zahltila hŕbou "mlčiacich" čísel a ďalšom pýtaní nekompromisne odkázali: No comment. Podľa skeptikov, alebo realistov?
V.I.P. verzus človek
Pre väčšinu je však politik V.I.P. ČLOVEKOM, ktorý si sám nevarí ani len kávu. Konzumuje iba vyberané jedlá v luxusných reštauráciách, cez deň vyjednáva, riadi a vládne, večery trávi na recepciách, nakupuje výlučne cez donáškovú službu, všade cestuje lietadlom a záľuby ako záhradkárčenie, či nedeľný futbal sú mu vzdialené.
Dopátrať sa človečenskej tváre politikov je napriek ich medializácii ťažké. Súkromný život, sny, pocity, si prísne strážia. A to nielen pred verejnosťou, ale aj pred politickými rivalmi. Práve tie však zaujímajú ľudí. Napokon, ako píše Andrew Heywood v knihe Politické ideológie: "Všetci ľudia sú politickí myslitelia. Vedome či nevedome používajú politické idey a pojmy, kedykoľvek vyjadrujú svoje názory, kedykoľvek hovoria, čo si myslia." Platí to aj naopak - všetci politici sú ľudia. Vedome i nevedome.
V teplákoch na záhradke
Čo teda robia politici, keď nevládnu? A chceli byť vôbec politikmi? Drvivá väčšina z nich snívala o svojej budúcnosti v časoch, keď bola oficiálne dovolená jedna farba, jedna ideológia a jedna politická strana. O politike sa nezvyklo snívať a niektorí z dnešných politikov snívať ani nemohli. Buď boli už v tom čase disidentmi, alebo nimi boli ich rodičia či príbuzní. Ak niekto z rodiny emigroval alebo sa rodina otvorene hlásila k viere, kariéra politika bola nemožná. Navyše, predstavy o budúcnosti v politike nepatria k častým.
Aj naši politici preto snívali o tom, že budú rušňovodičmi, kozmonautmi, smetiarmi, lesníkmi či tanečníčkami. Z rôznych dôvodov si napokon zvolili iné cesty, aby po Nežnej revolúcii "zaparkovali" v politike. A keďže sú to v zásade normálni ľudia, majú aj normálne záľuby. Niektorí radi záhradníčia, iní varia. Niektorí odušu športujú, iní aspoň pasívne fandia známym futbalovým či hokejovým mužstvám. Väčšina z nich má svoju rodinu, mnohí aj psa alebo mačku. Jednoducho celkom normálni ľudia...