Cestovná doložka a devízový prísľub. Napäté čakanie na hraniciach, valuty od vekslákov "zašité" v kufri. Varené mäso v zaváraninových fľašiach, vrecúškové polievky, balíky cestovín či ryže... Nevyhnutné "rekvizity" každej dovolenky autom k "socialistickému" moru pred rokom 1989.
Exotika pre vyvolených
Na Cyprus či Malorku, kde malo Československo vlastné zariadenia, sa dostali vyvolení. Výnimky iba potvrdzovali pravidlo - diktatúra nemohla nič nechať na náhodu. O gréckych Aténach sme mohli podľa šéfredaktora mesačníka o cestovaní Ľubomíra Motyčku iba snívať. Aj kvôli cene - zájazd do Grécka stál neuveriteľných 16- až 18-tisíc Kčs. "Skutočné sny končili Bulharskom, Rumunskom a Juhosláviou." A to napriek postupnému uvoľňovaniu. Dokonca už v polovici normalizačných 70. rokov boli v ponuke cestoviek lahôdky ako 15-denný okružný zájazd po alžírskych oázach či výlet za polárny kruh. V 80. rokoch sa dalo ísť na farmu v mongolskej púšti Gobi.
Žobráci v socializme
K najnavštevovanejším krajinám stále patrili Bulharsko, Sovietsky zväz, maďarský Balaton a Rumunsko. Tie dominovali aj v ponuke cestoviek - v roku 1985 si človek mohol vybrať z 32 prímorských stredísk ZSSR a zo 106 bulharských hotelov. A tak sme spoznávali "stúpačkové" záchody a hnačku spúšťajúcu vodu v Bulharsku, či žobrajúce rumunské deti. Nakupovať sa chodilo do Maďarska a neskôr do Poľska. Zo ZSSR sa vozili tranzistory a hračky. Najviac sa však snívalo o juhoslovanskom Jadrane, nehovoriac o západnej Európe. "S uvoľňovaním v polovici 80. rokov pribúdalo ľudí s letnými zážitkami z Francúzska či zo Španielska," upozorňuje Motyčka.
| Sladkovodné maďarské more Balaton bolo na dlhé roky pre mnohých ľudí jedinou dovolenkou v zahraničí. Výhodou Maďarska bolo, že sa tam dali nakúpiť pre nás nedostupné veci na oblečenie, či do domácnosti. |
| Dovolenka autom do Juhoslávie bola snom väčšiny občanov. Vycestovať ste nemohli bez dinárového prísľubu a vycestovacej doložky, ktoré nebolo jednoduché získať. Keďže peniaze vymeniteľné na základe dinárového prísľubu nestačili, dináre, či voľne zameniteľné marky a doláre, sa zháňali na čiernom trhu za niekoľkonásobne vyššie ceny, ako bol oficiálny kurz. |
| Kúpalisko Eva patrilo k vyhľadávaným letným destináciam. Tí, ktorí sa nedostali k moru, vyhľadávali vodné plochy, jazerá a kúpaliská po celom Československu. K najpopulárnejším u nás patrila Zemplínska šírava. Sladkovodné maďarské more Balaton bolo na dlhé roky pre mnohých ľudí jedinou dovolenkou v zahraničí. Výhodou Maďarska bolo, že sa tam dali nakúpiť pre nás nedostupné veci na oblečenie, či do domácnosti. |
| Odborárska rekreácia v Špindlerovom mlyne v Krkonošiach. Zaslúžilí robotníci, či zapálení radoví členovia strany, mohli cestovať aj do zahraničia – často na tri týždne do Sovietskeho zväzu. Majitelia poukazov do atraktívnych destinácií – ako bol Cyprus – sa žrebovali: väčšinou „vyhrávali“ vysokopostavení členovia strany a vyvolení. |
| Pionierske tábory boli v čase prázdnin pre mnohé deti jediným dobrodružstvom. Nie všetkým však vyhovoval prísny režim a hierarchia v táborových oddieloch s rannými rozcvičkami, upratovaním izieb, ktoré sa bodovali, a s nie vždy chutnou kuchyňou. Komunistická ideológia bola nevyhnutnou súčasťou, ktorú deťom tlačili do hláv snaživí aktivisti. |
| Artek, najslávnejší pioniersky tábor všetkých čias. Rozľahlé krymské letovisko pre vybraných pionierov, o ktorom mohli „bežné“ deti iba snívať. Prázdniny tu trávili pionieri zo socialistických krajín, ale aj ratolesti komunistov z USA či západnej Európy. |
| Pohoda v Bulharsku. Čiernomorské pobrežie bolo pre občanov dostupnejšie ako juhoslovanský Jadran. Museli ste sa však zmieriť s trmácaním sa cez Rumunsko, „stúpačkovými“ toaletami v Bulharsku a desiatkami kilogramov potravín, ktoré ste si potrebovali priviezť z domu. Aj keď malé pečené rybičky,ktoré sa jedli aj s hlavami, boli nezabudnuteľnou a lacnou delikatesou. |
Pečiatky a známosti
Na cestu za hranice ste potrebovali postavenie, peniaze, známosti alebo šťastie. Už v decembri ste museli podať žiadosť o devízový prísľub. "Šanca bola 10-percentná," hovorí sprievodca Ivan Lesák. Devízový prísľub bol podmienkou udelenia vycestovacej doložky, bez ktorej ste sa nikam nedostali. K doložke ste potrebovali ešte súhlas zamestnávateľa, potvrdenie z učtárne o tom, že nemáte žiadne záväzky, resp. dobre splácate pôžičku a výpis z registra trestov, muži aj vojenskej správy. Členstvo v strane bolo výhodou. Aj tak sa vám mohlo stať, že vaše vycestovanie nebolo v záujme ČSSR a zostali ste doma. Zájazd bol istejším spôsobom cestovania - na Slovensku sa dalo vybrať z ponuky Čedoku, Tatratouru, Slovakoturistu, Autotouristu, Cestovnej kancelárie mladých a Slovenskej správy rekreačných zariadení. "Na najatraktívnejšie dovolenky sa čakalo pred cestovkou aj niekoľko dní," spomína Motyčka.
Cestovanie doma
Doma "leteli" Vysoké Tatry, české Krkonoše, hrady a zámky, historické mestá, kúpele, vodné nádrže a priehrady. "Slovenský raj bol rajom východných Nemcov a Čechov," pripomína Lesák. Veľkej obľube sa tešili odborárske zájazdy: za 3-týždňový pobyt v ČSSR ste zaplatili 500 Kčs, v zahraničí vás to stálo od 1 500 do 2 500 Kčs. Museli ste sa však zmieriť s prítomnosťou kolektívu a politickej ideológie.