Pri pohľade na dokumentárne zábery hajlujúcích a jasajúcich davov v Nemecku medzi vojnami som si často hovoril, ako sa mohli nechať tak zmasírovať? Alebo naopak, ako to, že také množstvo ľudí nacistická propaganda zvládla?

Víťazstvo temnoty v dejinách pritom väčšinou spôsobilo okrem iného aj to, že dokázala využiť schopnejších profesionálov než ľudia, ktorí to "mysleli dobre". Škaredo sa to počúva, ale PR komunistov vo voľbách v roku 1946 bolo jednoducho účinnejšie ako mali demokrati. Pretože aj otrávená zmrzlina môže chutiť lepšie ako tá z biojahôd, keď to ľuďom dobre predáte. Až zistíte, že za lahodnú chuť ste zaplatili príliš vysokú cenu, býva už neskoro.

Vodcom PR a politického marketingu nacistickej strany v Nemecku bol Joseph Goebbels. Všetkým, ktorí sa chystajú k blížiacim sa voľbám, by som odporučil archív jeho práce. Ak si myslíte priatelia, že už sme inde, že sme prezieravejší a na nás by to nefungovalo, potom sa pletiete. Vedľa priamočiarej brutality pracovalo Goebbelsovo PR dokonale so zámenou obsahu slov. Biele vydávala za čierne, kruh za štvorec a oheň za vodu. Ľudia na púšti, akou bolo Nemecko v čase ekonomickej krízy (a to bol iný "prúser" ako keď dnes nemáme pár rokov na dovolenku v Karibiku), uveria každému, kto im sľúbi studňu. Takí ľudia nepotrebujú počuť analýzu piesku ani, že cesta bude dlhá a ťažká. Potrebujú počuť slová nádeje a cítiť, že im niekto rozumie a sľúbi, že ich na tej púšti nenechá. To posledné, čo chcú počuť, je, že si za to môžu sami svojou neschopnosťou lebo tí, ktorí sa lepšie učili, dávno sedia pri nejakej oáze. Obľúbená to rétorika súčasnej českej pravice, ktorá z nedávno vplyvného prúdu urobila len parlamentný folklór. Okrem zámeny významov rád Goebbels zosmiešňoval svojich súperov. Poznáte to zo školy, kedy vám okuliarnatý chlapec v prvej lavici nikdy nič zlé neurobil, napriek tomu sa väčšine deti objaví minimálne úškrn na tvári, keď sa pri telocviku nešikovne motá po ihrisku. A čo potom, keď mu niekto vymyslí prezývku. Nasleduje vydýchnutie, že si nerobia žarty z vás a pridanie sa k smejúcemu sa davu, aby sa tak nestalo.

Je poučné porovnať s akými sloganmi a akou stratégiou sa Goebbelsovi podarilo omámiť svojich krajanov. A zamyslieť sa, či naozaj sme imúnni voči dnešným "Goebbelsom". Samozrejme, že nie sme.

Goebbelsovo PR bolo vskutku komplexné, povedané dnešným jazykom. Pochopenie prefíkanosti jeho stratégie vyžaduje viac priestoru, než je jeden komentár. Ale vzhľadom k tomu, čo sa deje v súčasnosti v Európe, a aké nemehlá ju riadia, je dobré s tým začať. Pretože je len otázka času a peňazí, kedy nový Goebbels začne tweetovať.

Tak napríklad ako by ste povedali, že tvorca nacistickej propagandy nazval spolok, ktorý založil, aby zhromažďoval finančné dary a vôbec podporu pre svoje berlínske účinkovanie? Nie nie, žiadna "hnedá sila" alebo "bič a čižmy", ale Liga slobody. No nedali by ste im pár fenigov?

Alebo heslom nacistických bojov bolo "Nemecko prebuď sa." Koľkokrát ste už niečo také počuli na rôznych motivačných poradách. Samozrejme bez toho Nemecka a pán asi nemal hnedú uniformu. Lenže zase, celkom neškodné slová a čo vyvolali.

Alebo v jednom prejave vyhlásil: "My sa chceme zbaviť nepoctivého štátu poctivými spôsobmi." My teraz vieme, ako to bolo. Ale predstavte si zúfalého nezamestnaného, ​​ktorý počúva tieto slová od niekoho, kto sa v politike "ešte nenamočil."

Chcem povedať, že jedinou obranou proti propagande je zaujímať sa a sám si hľadať informácie o tých, ktorí k vám hovoria. A svoje názory a poznatky si nenechávať pre seba. Lenivosť mozgu je úrodná pôda pre všetkých hráčov s našimi emóciami. A tu neplatí, že nikdy nie je neskoro. Každý robíme chyby, ktoré sa nedajú napraviť. Ako Nemci na začiatku tridsiatych rokov. A namierené tým smerom máme aj my.

Článok bol uverejnený na portáli Mediahub.cz.