Z Česka prišla v uplynulých dňoch správa pre členské štáty eurozóny tak trochu nevídaná. Len počas októbra presunuli tamojšie finančné domy na účty Českej národnej banky 85 miliárd korún. Dôvodom, prečo tam majú uloženú už tretinu svojich celkových aktív, je, samozrejme, zvyšovanie základných úrokových sadzieb. Tie si tamojší regulátor stanovuje vo vlastnej réžii ako nástroj v boji proti inflácii takej vysokej, ako už dávno nie.
Pre české banky je úschova peňazí na účtoch centrálnej banky, ktorá opakovane zvyšuje úrokové sadzby, v danej situácii výhodnejšia ako investovanie do väčšiny štátnych dlhopisov. Logicky, vyššie sadzby sa odrážajú aj v náraste úrokov na hypotékach, ktoré v Česku skokovo atakujú štvorpercentné úrovne.
Či niečo také čaká v dohľadnom čase aj Slovensko? S pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou nie. Ako člen eurozóny sa riadime pravidlami ECB a úrokovými sadzbami, ktoré drží dlhodobo na rekordných minimách. V dôsledku toho je ukladanie peňazí na účtoch centrálnych bánk pre finančné domy v eurozóne menej atraktívne a v istom zmysle aj drahé.
Za vklady prevyšujúce sedemnásobok povinných minimálnych rezerv platia banky 0,5-percentný úrok, či skôr sankciu z tohto prebytku. To sa automaticky premieta aj do nízkych úrokov na úveroch a vkladoch. Držanie peňazí je jednoducho nákladné.
Nízke úroky a vysoká inflácia sú pre hodnotu úspor mimoriadne zlá kombinácia. Mám radšej optimistickejšie vyhliadky, a preto verím, že sa to s odstupom času prejaví „aspoň“ na zmene prístupu klientov bánk k zhodnocovaniu peňazí v prospech správne nastavených investičných produktov.
V tejto súvislosti som sa pousmial nad úprimnosťou guvernéra ČNB, ktorý na otázku, ako chráni svoje úspory pred infláciou, uviedol, že nijako, necháva si ich na štandardných konzervatívnych vkladoch, kde mu ich inflácia, rovnako ako väčšine národa, veselo konzumuje.
Zradnosť inflácie spočíva v tom, že kým pri bežnom fungovaní ju vidíme dennodenne, na úsporách ležiacich na bankovom účte nie. Na konci októbra mali retailoví klienti na Slovensku na bežných účtoch zhruba 25 miliárd eur. To predstavuje priemerne 5 600 eur na každého dospelého obyvateľa.
Pri inflácii najvyššej za poslednú dekádu, blízko päťpercentnej úrovne, je to slušné ukrajovanie. Pozor preto na to, čo si dáte pod stromček.
Hotovosť v obálkach síce patrí k najčastejším darčekom, no majte na pamäti, že kým ju stihnete položiť pod stromček, inflácia z nej trochu ukrojí. A obdarovať najbližších na menej ako sto percent predsa nikto nechce.