História sa opakuje. Za posledný týždeň sme videli množstvo analógií medzi Monroeovou doktrínou a novým imperializmom prezidenta Donalda Trumpa – a to oprávnene, keďže ich vytvára samotná administratíva (stačí si prečítať nedávnu stratégiu národnej bezpečnosti). To, čo sa dnes deje vo Venezuele a čo sa môže odohrať v Grónsku, na Ukrajine či na Taiwane (kde Rusko a Čína môžu reagovať protiopatreniami na kroky Bieleho domu), však nie je len o ochrane amerického zadného dvora, ako v prípade Monroeovej doktríny. Ide o chaotický a oveľa globálnejší konflikt.
Z tohto dôvodu je historickým paralelným obrazom, o ktorom som v poslednom čase premýšľala, „veľká hra“ medzi Ruskom a Britániou v 19. storočí. Do tohto konfliktu boli zapojení nepriatelia aj spojenci, z ktorých mnohí počas desaťročí trvajúceho boja o nadvládu v Strednej Ázii viackrát zmenili strany. Tentoraz sú do novej veľkej hry zapojené USA a Čína. Existujú tri oblasti, v ktorých môžeme vidieť obzvlášť silné podobnosti medzi mocenskými zápasmi spred dvoch storočí a tými dnešnými: ťažba nerastných surovín, mapovanie a merkantilizmus.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 58% na dočítanie.
Zostáva vám 58% na dočítanie.