Celé je to v našom zdravotnom systéme trochu absurdné. Najväčší podiel na predčasných úmrtiach – až 40 percent – má správanie a životný štýl človeka. Teda jeho stravovanie, pravidelnosť pohybu, návykové látky, stres.
Nasleduje genetická predispozícia 30 percent, socioekonomické a životné prostredie 20 percent a 10 percent predčasných úmrtí sa dá pripísať zdravotnej starostlivosti. V priebehu 20. storočia sa stredná dĺžka života predĺžila o 30 rokov, ale len päť rokov z toho je vďaka lepšiemu zdravotníctvu.
Keď sa však pozrieme, ako regulácia ovplyvňuje rozdelenie výdavkov zdravotných poisťovní, tak na podporu pohybu, edukáciu správneho stravovania a predchádzania chorôb ide len omrvinka. Nám sa aj z nej darí „vyčarovať“ zázraky, teda zdravotné programy a podporu športu a športovcov, ale chce to viac. Peňazí i podpory v legislatíve. Lebo ide o tých spomínaných 40 percent predčasných úmrtí, ktoré majú ľudia vo vlastných rukách.
Keď nie štát, ukážkovo začali aspoň zamestnávatelia viac podporovať pravidelný pohyb svojich zamestnancov. Lebo múdry manažment si to spočíta. Šport učí ľudí popasovať sa s problémom, nezľaknúť sa ho a neutiecť. Navyše zamestnanec, ktorý pravidelne športuje, lepšie zvláda stresy, lepšie sa vyrovnáva s duševnou i telesnou záťažou, podáva teda v práci lepší výkon a býva menej chorý. Zo štatistík Sociálnej poisťovne vyplýva, že bolesti chrbta majú nezanedbateľné miesto pri čerpaní PN.
Pritom bolestiam chrbta sa dá predísť práve pravidelným pohybom. Oplatí sa doň teda investovať, nie?
Príkladov máme habadej. Napríklad jedna naša poistenka už 40 rokov žije s duševným ochorením, ktoré jej pomáhajú zvládať lieky.
Dnes jej však stačí len ich štvrtinová dávka, o zvyšok sa stará pravidelný pohyb. Pred tromi rokmi totiž začala behať s kolegami v práci a mimoriadne to prospelo aj jej psychike.
Vedeli ste, že 25-ročný netrénovaný človek má funkčnú zdatnosť takú istú ako trénovaný 75-ročný? Po troch mesiacoch pravidelného pohybu badať prvé zlepšenia cholesterolu, cukru v krvi či krvného tlaku a po roku vidieť dokonca zlepšenie kapilárnej siete na srdci.
Akademici v Česku si stoja za číslami, že keby sa ľudia pravidelne hýbali, ušetrila by sa až tretina nákladov na zdravotnú starostlivosť. Vďaka tomu by mohlo ísť viac peňazí na liečbu tých pacientov, ktorí si svoje ochorenie neprivodili sami svojím životným štýlom.
A podobne to platí aj vo firme. Investícia do zdravého životného štýlu zamestnancov sa vráti v ich spokojnosti, zdraví, lepších výsledkoch, zriedkavej práceneschopnosti, a tým aj v ziskoch.