„Francúzi sú vo svojej podstate kritickí, je to jedna z ich predností,“ vyhlásil ich bývalý prezident Jacques Chirac. Čo iné ako kritiku očakávať od národa, ktorý každý rok oslavuje stínanie kráľovej hlavy a štrajkuje každý druhý deň? Macron to pred piatimi rokmi dobre pochopil a využil na uchmatnutie prezidentského kresla.
Chcel všetko zrovnať so zemou, zrušiť staré politické protipóly a postaviť novú spoločnosť bez ľavice či pravice. Chcel prinavrátiť krajine jednotu, spojiť nespojiteľné. A presvedčil večne nespokojných Francúzov. Lenže situácia sa mu vymkla spod kontroly. Vidieť to na výsledkoch nedeľného prvého kola prezidentských volieb.
Všetko zrovnal so zemou, to áno. Iba tri strany zožali dohromady tri štvrtiny hlasov. Je to nevídané. Nevídané je však najmä to, aké sú to hnutia. O priazeň Francúzov sa okrem Macrona delia R...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.