Zverejnenie nahrávky hlasu podobného Procházkovmu v rozhovore so skutočným Matovičom neprinieslo pre skúseného slovenského voliča nič nového.
Iba sa potvrdilo, že domáci politici sa od roku 1993 príliš nezmenili. Možno, že iba volič idealista stratil ilúzie. Najmä ten, čo vítal nového a čistého zjednotiteľa pravice. Takzvaného gazdu, okolo ktorého PR manažéri vytvárali gloriolu nového vetra, priezračnosti a iných superlatívov, ktoré v politike aj tak nemajú čo hľadať. Pretože politika je špinavá.
Čítajte viac: Hlas na nahrávke je môj, priznal Procházka. Matovičove obvinenie aj tak odmieta
Nahrávka a jej okolnosti zmenili slovenčinu. Napríklad ustálené slovné spojenia a ich nositeľov. „Lož ako pracovná metóda“ sa spájala pôvodne s bývalým premiérom Mečiarom. Charakterizoval ho tak jeho blízky spolupracovník Kňažko. Neskôr si toto spojenie vypožičal bývalý minister financií Mikloš na opis premiéra Fica. Dnes sa dá aplikovať na Procházku. Spomeňme si na jeho príbeh: pôjdem na detektor – nepôjdem na detektor – pôjdem na detektor – nepôjdem na detektor.
Druhé ustálené spojenie je „vlastnou hlavou“ a znamená získavanie peňazí. Vzniklo pri takej nepríjemnej situácii, keď niekto tajne zaznamenal hlas podobný Ficovmu. Tiež sa dá aplikovať na Procházku, ktorý má problém vysvetliť financovanie prezidentskej kampane.
A k tomu môžeme prirátať jeho skúsenosť s kolegom z politiky, ktorý si hlas podobný Procházkovmu nahral pri obchodnom styku. Bohužiaľ, hlas nemožno spájať so zásadami transparentnosti ani s bojom ministra financií Kažimíra proti daňovým únikom.
Možno by to chcelo niečo optimistické na záver. Napríklad, že sa podozrenia vyšetria, vinníci nájdu a potrestajú. Alebo očista. Pri pohľade do minulosti môžeme na tieto idey zabudnúť. Vyzerá to tak, že kapely v symbolickom zložení Procházka, Fico, Mečiar a ich ekipy nám tu bude ešte dlho dlho hrať. A dokedy? Dokiaľ si tieto bandy budeme voliť.