Desiatky udusených utečencov v jedinom aute – to je tragédia, ktorá by nám konečne mohla otvoriť oči. Európa čelí miliónovému náporu utečencov, ktorý nemôže zvládnuť. Nemôže – to je to správne slovo. Rozsah a sila migračnej vlny sú také veľké, že sú nezvládnuteľné. Preto tu máme nie desiatky, ale tisíce mŕtvych utečencov. Utopených, udusených...
Hlasy, ktoré volali po posilnení vonkajších hraníc únie, po sprísnení štedrej azylovej politiky a po boji proti pašeráckym gangom a likvidácii ich flotily, neboli vypočuté. Čo je škoda. Migračný nápor by sa tým rýchlo znížil na zvládnuteľnú úroveň. Utečenci by preferovali susedné krajiny pred vzdialenou Európou.
Dnes už môžeme s istotou povedať, že európsky migračný systém sa zrútil. Úrady EÚ sa ukázali ako celkom neschopné. Čo je zlé. A národné štáty chytili „spravodlivosť“ do vlastných rúk. Čo je takisto zlé. Briti sa uzavreli a migrantov hromadne odrážajú. Nemci zas vyzvali na politiku otvorených dverí – čím ešte viac ničia nárazníkové štáty ako Turecko, Grécko a Taliansko. Výsledkom je chaos, ktorý pripomína raný stredovek. Turci, preťažení miliónovým náporom migrantov, prižmurujú oči – a púšťajú ich do Grécka. Grécko sa snaží, ale takisto podvádza – a toleruje hromadné pochody na sever. Macedónska hranica bola zlomená ako slamka. Zdesené Srbsko vyhlásilo, že migranti majú cesty voľné. Smerom dnu a hlavne smerom von. Naozaj chytré „riešenie“... Plus milión mínus milión rovná sa nula. A Maďarsko zvolilo podobný prístup. V pašeráckych gangoch, ktoré exportujú utečencov na západ, nevidia nepriateľa, ale spojenca štátu.
Preto tu máme z utečencov obete. A zo skutočných zločincov, ktorí za tým všetkým stoja – z pašerákov – štátom chránený druh.