Prvý je prezident Kiska. Druhá je expremiérka Radičová. A až tretí je Fico... Takto dopadol jeden z prieskumov agentúry Focus o dôveryhodnosti politikov, ktorý nebol zverejnený (na žiadosť zadávateľa). Jeho výsledky sú celkom logické. Potvrdzujú, že Fico od porážky v prezidentských voľbách stráca svoje výnimočné – a dominantné – postavenie. A vychádza z módy.
Fica postihol spravodlivý osud.
Chcel utiecť z upadajúceho Smeru do prezidentského paláca. Nevyšlo... A teraz prichádza to, čomu sa chcel Fico úskokom vyhnúť. Starnutie v Smere. Únava. Skladanie účtov za nesplnené sľuby. Kysnutie v strane zbohatlíkov a oligarchov, ktorá si drzo hovorí „sociálna demokracia“. A postupná strata pozícií a podpory. Fico má zrazu konkurenciu presne v tom, na čom mu najviac záleží – v popularite a dôveryhodnosti. Už v tom nie je sám a najlepší. Je trojka. S prognózou, že čoskoro bude štvorka. Päťka. Šestka...
Spravodlivé je aj to, že Fica predbehli práve Kiska a Radičová. Dokazuje to jednu dôležitú vec – fenomén Gorila nezanikol ani nevyšumel. Starý systém strán, prepojených s finančnými skupinami, narazil. A do popredia sa predral Kiska, ktorý si udržuje odstup od straníckej politiky. Alebo Radičová, ktorá zo „systému“ vycúvala.
Verejná mienka je celkom zjavne nastavená na veľké zmeny. Lídrom tejto zmeny nebudú Kiska s Radičovou. Tí len držia miesto tým, ktorí prídu po nich. A bez námahy vytláčajú Fica – a starú gardu – z rebríčkov popularity tam, kam patria. Dole.
Aj toto je jeden z paradoxov, ktoré priniesol fenomén Gorila. Dzurinda, Fico a staré strany strácajú priestor a body bez toho, aby ich vytláčal niekto silnejší. Ich systém nepotápa nový dravec. Ich systém sa potápa sám. Pretože začína byť starý, bezduchý a senilný.
Mimochodom, viete, kto je dnes služobne najstarší slovenský politik? Resp. kto sa vytrvalo prebíja straníckou politikou od roku 1987 až dodnes? Celých 27 rokov? Je to Robert Fico. Najväčší zo všetkých dinosaurov.