Dlhodobé vysielanie Sobotných dialógov v čase obeda nemožno od RTVS vnímať inak ako podlý útok na tráviaci systém slovenskej občiny. Zvlášť ak sa skombinuje gastronomické dedičstvo našich starých mám v podobe mastnej kačice a marxistu v štúdiu, človek nevie, na čo skôr sústrediť sily. A ak je tým marxistom Ľuboš Blaha vo farbách Smeru, problém sa zdá takmer neriešiteľný.
Iste, treba oceniť ľahkosť, s akou sa popasoval s neobhájiteľným rozhodnutím slovenskej vlády ignorovať rozhodnutie Rady ministrov o „kvótach“ na rozdelenie utečencov. Podľa Blahu výsledok hlasovania Slovensko nebude realizovať, pretože sa vláde jednoducho nepáči a basta. Vskutku, na niečo také hrubá koža nestačí, bez boľševického charakteru by si neporadil. Flagrantné porušenie zmluvných záväzkov vyriešil predseda európskeho výboru jednoduchou rečníckou otázkou zhruba v tomto duchu: to sa náš odpor proti kvótam má skončiť hlasovaním proti? To máme stiahnuť chvost a podriadiť sa diktátu?
Človeku nezasiahnutému slovenskou verziou sociálnej demokracie Blahovo posolstvo nemusí byť sprvu zrozumiteľné, preto sa pokúsme o preklad: To máme dodržiavať pravidlá len preto, že sme sa dobrovoľne k nim prihlásili?!
Takže, pán Blaha, odpoveď je prostá až banálna: áno. Iste, marxistovi sa to zdá zvláštne, ale medzi kultivovanými ľuďmi panuje presvedčenie, že ak sme raz pristali na nejaké zásady, tak sa ich patrí dodržiavať, aj keď sa nám to práve nehodí. Napokon, niet nad praktický príklad: nie každému živnostníkovi sa možno páčil predvolebný program Smeru a preto zaň nehlasoval. Smer napriek tomu voľby vyhral, zostavil vládu a odvtedy uskutočňuje svoj plán na udusenie živnostníkov. Čo teda myslíte, pán poslanec, má živnostník stiahnuť chvost a podriadiť sa zákonom, ktoré sa mu nepáčia, a platiť zvyšujúce sa odvody?
Iste, Blaha má pravdu, že vzťah občana a štátu je štrukturálne iný, ako vzťah štátov a medzinárodného spoločenstva. Štát disponuje monopolom na násilie a dlžné peniaze si od živnostníka vymôže. Únia také páky nemá a nemôže mať, nepošle k nám tankové divízie a neprinúti nás pravidlá aplikovať. Dodržiavanie zmlúv je preto predovšetkým otázkou charakteru. Dávno sa nestalo, aby sa niekto tak hrdo hlásil k jeho absencii.