Človeku nemožno vziať ľudskú dôstojnosť. Môže si ju odňať iba sám. Napríklad tým, že sa k druhým ľuďom prestane správať ako k ľudským bytostiam. Keď ich ponižuje, keď sa snaží zbaviť ich ľudskosti.
Na základe tohto človečenstva veríme, že máme všetci právo podieľať sa na spravovaní našich osudov. Že na tomto svete nie je moc, ktorá by bola nadradená človeku. Vedomie univerzálneho človečenstva je koreňom európskej kultúry.
Terorizmu rozumiem ako úsiliu ľuďom zobrať toto vedomie. Teror, nech už ním bol ten jakobínsky, ľavicový v 20. storočí alebo sú ním hrôzy radikálneho islamu, sa len málokedy usiluje o konkrétny politický cieľ. To hlavné nie je faktická moc, teda zodpovednosť za veci verejné, ale moc symbolická, teda ovládnutie významov a predstáv, ktorými sa spoločnosť riadi.
A tým, čím sa má vládnuť, je strach. Každý teroristický útok má predovšetkým destabilizovať tých, na ktorých sa útočí a rozšíriť medzi nimi paniku. Má posilniť predstavu, že tí, ktorí útočia, majú veci v rukách oveľa viac, než tí, na ktorých sa útočí. Že naša schopnosť spravovať si veci zmizla.
Destabilizácia má viesť k otrasu vládnucich pomerov a oslabenie spoločnosti, na ktorú sa útočí. Terorizmus vo svojej symbolickej podstate je útokom kultúrnym, ale nie tak, ako si predstavujú kritici islamu - nejde o stret kultúr, ale o boj prostriedkov kultúry, ako je znak, symbol, idea, predstava.
Terorista sa snaží presvedčiť spoločnosť, v ktorej teror vykonáva, že stratila svoju symbolickú moc, že stratila svoju dôstojnosť a že už nie je schopná udržať svoje verejné záležitosti vo svojich rukách. Terorista sa teší na represie, ktoré spoločnosť prijme, pretože tie len posilnia strach, rozšíria pocit, že sa kultúrne základy spoločnosti otriasajú v základoch a že sa nachádza v kríze. Vtedy terorista víťazí, pretože mu napadnutá spoločnosť udeľuje moc, o ktorú si povedal.
Nenechajme si vziať svoje človečenstvo a svoju schopnosť samosprávy. Nenechajme si diktovať pravidlá hry od tých, ktorí nemilosrdne zabíjajú stovky a stovky nielen našich, ale predovšetkým svojich občanov (útoky v arabskom svete sú častejšie). Nepristupujte na hru tých, ktorí svoje človečenstvo zničili.
Nepodieľajme sa na hre o kríze Európy a zachovajme si vedomie univerzálnej ľudskej dôstojnosti. Krízu, ktorú sa v posledných desaťročiach snažia niektoré skupiny v Európe systematicky vyvolať, nepriživujme xenofóbiou a nenávisťou. Odpovedzme kresťanskými hodnotami lásky a milosrdenstva, rozoznaním človečenstva v ľuďoch, ktoré by sme podľa teroristov mali vidieť ako svojich nepriateľov.
Nezabúdajme, že mnohí z nich utekajú práve pred týmito teroristami. Sú v tom s nami.
Jan Motal, religionista a odborník na etiku médií Masarykovej univerzity