Bitcoin je aktívom s nemennou monetárnou politikou. Táto istota je zakorenená v bitcoinovom protokole, ktorý svojimi sieťovými pravidlami garantuje, že jeho množstvo v obehu neprekročí 21 miliónov.
Bitcoin je zabezpečený ťažbou. Súčasťou každého nového bloku je odmena pozostávajúca zo základnej odmeny a z transakčných poplatkov. Základná bloková odmena (t. j. nové bitcoiny) sa každých 210-tisíc blokov znižuje o polovicu.
Vzťah medzi výnosmi z ťažby a nákladmi je variabilný. Rastúca cena láka viac ťažiarov, ktorí zvyšujú súťaž o nové bitcoiny a tým aj celkové náklady na vyťaženie bloku. Tieto náklady sú dôležité na to, aby bola sieť bitcoinu zabezpečená proti "útoku 51 %".
Ak by totiž niekto dokázal vyťažiť 50 a viac percent nových blokov, mohol by začať účinne manipulovať jednotlivé transakcie a znehodnotiť tak celú sieť. Preto je dôležité, aby náklady na vyťaženie nového bloku boli primerane vysoké oproti celkovej peňažnej hodnote, ktorá je v bitcoine uložená. Táto primeranosť sa nazýva bezpečnostný rozpočet.
Pri pravidelnom znižovaní základnej odmeny sa však vynára otázka, dokedy bude ťažba rentabilná? Krátkodobé poklesy ceny nie sú veľkým problémom, ale dlhodobé znižovanie odmeny každé štyri roky prináša úplne novú výzvu. O 40 rokov sa vyťaží tisícnásobne menej nových bitcoinov.
Predstavme si takúto situáciu: Pri predpokladanom náraste ceny na 50-násobok (jeden milión eur) by bola základná odmena vo vzťahu k nákladom priemerne 20-krát nižšia. Ťažiarov by museli živiť transakčné poplatky, ktoré budú v tom čase mimoriadne vysoké. Bitcoinová sieť tak bude vhodná len na superveľké platby. Zároveň však bude bitcoin v tom čase aktívom geopolitického významu, keďže jeho celková trhová hodnota sa bude pohybovať v desiatkach biliónov eur.
Štáty, ktorých finančné systémy dovtedy prejdú na bitcoinový štandard, budú musieť brať do úvahy riziko "útoku 51 %" veľmi vážne. Spoločne s najväčšími držiteľmi bitcoinu (tzv. veľryby) budú zdieľať záujem držať ťažbu na vysokej úrovni a z iných dôvodov (napr. AML regulácia) aj udržať ťažbu na svojom území.
Rýchle riešenie tohto problému zatiaľ neexistuje. Je možné, že štátne inštitúcie budú dotovať ťažiarov v záujme zachovania geopolitickej a makroekonomickej bezpečnosti. Bitcoin ako medzištátne aktívum s dotovanou ťažbou je dnes možno paradoxná predstava, ale pri zvážení uvedených faktorov sa javí pomerne pravdepodobnou. Platí, že ak bude cena bitcoinu rásť (napríklad v súvislosti s novou reguláciou a vstupom bánk do sektora kryptoaktív), nakoniec môže táto situácia ľahko nastať.