Teória skazy tradičných peňazí je provokujúca a medzi ľuďmi rozšírená, no naozaj populárnou sa stala, odkedy centrálne banky po veľkej hospodárskej kríze v roku 2009 zaplavili svet lacnými peniazmi. Ale to nie je jediný dôvod. Hoci boli doláre, libry aj eurá pre banky takmer zadarmo, nestačilo to a centrálne banky prostredníctvom programov takzvaného kvantitatívneho uvoľňovania dodávali na trh stále nové a nové peniaze výmenou za dlhopisy a ostatné aktíva finančného sektora. No a potom prišla pandémia, ktorá spustila ďalšiu vlnu podporných mechanizmov a schém zo strany vlád a centrálnych bánk, čo spôsobilo silný nárast záujmu o alternatívne aktíva, akými sú kryptomeny ako bitcoin, a zároveň špekulácie nad tým, prečo sa svet nevráti k zlatému štandardu krytia peňazí, čím by sa zabránilo ich znehodnoteniu.
Mnohí ľudia sa domnievajú, že zlatý štandard je akýmsi všeliekom, ktorý nás zachráni, teda zachráni globálnu ekonomiku pred jej súčasnými problémami s infláciou a bezbrehým zdražovaním. Na sociálnych sieťach sa kopia príbehy o tom, ako krajiny na celom svete od 70. rokov 20. storočia hromadia zlato, aby sa vrátili späť k prijatiu zlatého štandardu.
Ak by to bola pravda, znamenalo by to, že k hromadeniu zlata dochádza už viac ako 50 rokov. No na začiatku roka 2023 nemá žiadna z centrálnych bánk v skutočnosti čo ukázať. Ak na návrat k zlatému štandardu nestačí polstoročie, koľko času potom svet potrebuje na to, aby sa to podarilo?
História sa opakuje či rýmuje?
Pravda je taká, že v skutočnosti nemá zmysel, aby globálna ekonomika prešla na zlatý štandard. Svet ho opustil v roku 1933 a potom po druhej svetovej vojne zaviedol niečo podobné zlatému štandardu alebo kvázi zlatý štandard. Tento systém ukotvila Brettonwoodska dohoda, podľa ktorej boli všetky meny sveta ...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.