Šéf amerického Fedu Jerome Powell odpovedá na otázky novinárov po zasadnutí menovopolitického výboru pre operácie na voľnom trhu. FOTO: REUTERS

Čo bude so sadzbami potom, čo sadne inflačný prach

Hoci sa všeobecne očakáva, že Fed už po tretíkrát ponechá cieľové pásmo federálnych fondov na stabilnej úrovni 5,25 až 5,5 percenta, väčšina účastníkov trhu stavia na to, že centrálna banka začne dolárové úroky znižovať už v máji budúceho roka.
Politickým rizikom na opačnej strane spektra načasovania je, že by centrálne banky mohli znížiť úroky až príliš skoro.
K zmene rétoriky centrálnych bánk môže dôjsť aj relatívne rýchlo, dokonca už v prvom štvrťroku 2024. No jadrom diskusie o budúcnosti úrokov aj tak ostávajú dlhodobé trendy, nielen tie krátkodobé.

Pre finančné trhy je tento týždeň mimoriadne hustý. Na programe sú zasadnutia celého vejára hlavných centrálnych bánk, počnúc zasadnutím amerického Fedu 12. a 13. decembra. Pre investorov bude kľúčové rozpoznať pravé a falošné dymové signály tvorcov menovej politiky, aby mohli predpovedať, kedy a o koľko znížia úrokové sadzby, ktoré tak náhle a drasticky v boji s démonom inflácie za posledný rok a pol zdvihli. To sa týka ECB, Bank of England známej ako Stará dáma z Threadneedle Street, ale aj švajčiarskej či nórskej centrálnej banky.