Dominancia dolára, teda jeho vedúce postavenie vo svetovom finančnom systéme sa stalo v súvislosti so silou jeho výmenného kurzu, robustnosťou americkej ekonomiky a stupňujúcim sa geopolitickým napätím veľkou témou svetových médií.
Ekonomická fragmentácia a snahy veľkých rozvíjajúcich sa ekonomík o potenciálnu reorganizáciu globálnej hospodárskej a finančnej architektúry podnecujú niektoré krajiny k používaniu a držbe iných rezervných mien.
Najnovšie údaje z databázy Medzinárodného menového fondu poukazujú na pokračujúci postupný pokles podielu dolára na alokovaných devízových rezervách centrálnych bánk a vlád.
Zarážajúce je, že znižovanie úlohy amerického dolára v posledných dvoch desaťročiach nebolo sprevádzané zvyšovaním podielov ostatných mien „veľkej štvorky“ – eura, jenu a libry. Skôr ho sprevádzal nárast podielu netradičných rezervných mien vrátane austrálskeho dolára, kanadského dolára, čínskeho jüanu, juhokórejského wonu, singapurského dolára či mien severských krajín.
Scenáre budúceho vývoja
Podiel amerického dolára na svetových devízových rezervách centrálnych bánk od roku 2000 klesol z úrovne 71 percent na 59 percent v druhom štvrťroku 2024. Ak by sme tieto údaje upravili o vplyv rozdielu úrokových sadzieb a plávajúcich výmenných kurzov, podiel dolára na svetových rezervách by bol ešte o tri percentuálne body nižší.
Podľa scenárov menových stratégov by sa do roku 2050 mal ďalej znížiť na 40 až 45 percent. Tento postupný pokles sa popri zvyšovaní významu eura a jüanu považuje za prirodzený dôsledok postupného znižovania relatívneho významu Spojených štátov amerických vo svetovom hospodárstve.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 67% na dočítanie.
Zostáva vám 67% na dočítanie.