Firiem a živnostníkov na Slovensku sa v našom prieskume pravidelne pýtame na najväčšie riziká ohrozujúce ich biznis. Zatiaľ čo na jar hovorila o nedostatku kvalitnej pracovnej sily pätina z nich, aktuálne je to dvojnásobok. Na optimizme nepridávajú ani najnovšie prognózy ministerstva práce, podľa ktorých potrebuje naša ekonomika viac ako pol milióna nových pracujúcich. Počet absolventov tento deficit nepokryje, a to ani pri maximálne utopistickej predstave, že by boli všetci automaticky po opustení brán školy pripravení na potreby trhu práce.
Zároveň je slovenský trh práce skloňovaný ako ten, ktorý môže negatívne doplatiť na proces automatizácie a robotizácie. Na prvý pohľad paradoxná situácia – málo ľudí verzus obavy z likvidácie pracovných miest novými technológiami – ale v skutočnosti veľké riziko. Lebo ak uveríme výlučne jednej z uvedených možností, môže to mať fatálne následky.
Ak sa pozrieme na krajiny s najvyšším podielom robotov, patria k tým s najnižšou nezamestnanosťou. Nemecko dokonca hlási historicky najvyšší počet pracovných miest. Na Slovensku pripadá na 10-tisíc pracovníkov asi 151 robotov, teda najviac v regióne strednej a východnej Európy. Štruktúra našej ekonomiky tomuto trendu praje. Robotizácia a automatizácia je vítaná tam, kde je práca stereotypná, znižuje chybovosť, zvyšuje efektivitu alebo, ako som sa už niekoľkokrát sám presvedčil, firmy po nej siahajú oveľa skôr, ako plánovali, lebo dlhodobo nevedia obsadiť pracovné miesta.
Aj my v rámci finančného sektora pristupujeme k automatizácii niektorých procesov bežiacich „na pozadí“. No hovoriť o významných úsporách na počte pracovných miest by bolo naozaj predčasné. Skôr to vnímam ako možnosť lepšieho využitia potenciálu ľudí na oveľa zaujímavejšiu prácu a znižovanie chybovosti. Transformujeme sa. Bežný vkladomat dostupný 24/7 je jednoduchým príkladom odľahčenia pobočkového pracovníka od stereotypnej práce. Prirodzene, aj nároky samotných zamestnancov sa menia, záujem o rutinnú prácu klesá.
Nástup automatizácie si však vyžaduje zmenu schopností a znalostí ľudí. Počnúc školstvom a prístupom k vzdelávaniu. Inak sa zamestnanci nedokážu prispôsobiť zmene a ocitneme sa v bludnom kruhu, v ktorom ani technológie nedokážu vykompenzovať chýbajúce profesie. V kontexte nedostatku hlavne technicky vzdelaných ľudí považujem zrušenie matematiky ako povinného maturitného predmetu za nesprávny krok. V tomto roku ju absolvovalo len 15 percent maturantov. Ľahšia cesta nie je takmer nikdy tá správna.