Poradie kandidátov v prvom kole skončilo zhruba podľa očakávaní, no volebný výsledok priniesol prekvapenia.
Tak napríklad Gyula Bárdos naozaj dôstojne oslávil svoje narodeniny a ukázalo sa, že na stotisíc hlasov ešte stále stačí byť Maďarom. Nie je to síce šokujúce, ale po odstránení SNS z parlamentu existovala nádej, že rozum zvíťazí nad etnicitou. Lebo niežeby ostatní kandidáti núkali niečo príťažlivé Maďarom, ale Bárdos nenúkal vôbec nič. Nikomu.
Bleskom z jasného neba nebol ani politický exitus Pavla Hrušovského a ľudovej platformy, ktorú reprezentoval. Za pozdvihnuté obočie však stojí fakt, že bývalá pravica sa už ani nezmieta v smrteľnej agónii a zdanie pohybu v nej vyvolávajú len prejavy rozkladu.
Príjemným prekvapením je 400 tisíc hlasov Radoslava Procházku, ktorý je napriek tomu na slovné spojenie „líder pravice“ alergický. Niet divu, znamenalo by to, že sa stáva nástupcom Freša a Figeľa. Procházka má však vlastný program a kto si dal tú námahu, aby si ho prečítal, vie, že hoci sa s ním dá aj polemizovať, je konzistentný a predstavuje realistickú alternatívu k Ficovmu populizmu i šialenstvu a iracionalite „apolitických politikov“ a protisystémových hnutí. Preňho by bola síce ideálnym scenárom tesná prehra s Ficom v druhom kole a ovládnutie exekutívy po rozpade Smeru na jednotlivé zbojnícke družiny, no aj takto si vydobyl skvelú štartovaciu pozíciu.
Skutočným prekvapením je, ako dopadlo „referendum o Ficovi a Smere“. Fico sa vraj cíti ako jeho víťaz, no ak berieme do úvahy počet hlasov, ktoré dostal v parlamentných voľbách, bolo referendum neplatné. Nezúčastnila sa ho polovica jeho voličov.
Dôvody môžu byť rôzne. Napríklad, že volič Smeru nechce, aby sa predseda strany a vlády utiahol do Pionierskeho paláca a nechal ho napospas zlým kapitalistom. A možno už aj zbehol k inému vodcovi, ktorý má lepšie sľuby a širšie ramená. V prezidentských voľbách ale nekandidoval, ani nikoho voliť neodporúčal, tak tí jeho radšej ostali doma.
No až druhé kolo bude naozajstným referendom o Ficovi. Matematika hovorí, že jeho favoritom stal Andrej Kiska. Síce iba vďaka Milanovi Kňažkovi, ktorý sa odčerpaním 12 percent racionálnych hlasov od Procházku stáva Kiskovým dobrým anjelom, no v druhom kole to už bude úplne jedno. Lebo hoci si v skutočnosti väčšina nemyslí, že „palác“ by mal slúžiť ako sanatórium pre vyhorencov z pochybných finančných odvetví, predstava Fica ako hlavy štátu bude pre obrovské množstvo ľudí neprekonateľne odporná.
Fico, často vedome a zámerne, polarizoval spoločnosť a teraz sa ocitol na nesprávnej strane barikády, ktorú sám postavil.