Žiadna krajina nám nie je bližšia ako Česko. Donedávna to platilo aj o našej spoločnej, takmer stopercentnej závislosti od ruského plynu. Po ruskej invázii si však v Prahe uvedomili, aké nebezpečné je toto spojenie a začali konať.
Výsledkom je, že za osem mesiacov znížili závislosť na nulu. Dokázali to proaktívnym prístupom: namiesto nariekania si zabezpečili dlhodobé kapacity v LNG termináloch v Holandsku a Nemecku, čím si zaistili prístup k plynu z celého sveta. Reagovali pohotovo a aktívne rokovali s dodávateľmi a tranzitnými krajinami. Slovenská vláda má dodnes len výhovorky.
Český príklad, ktorý inšpiruje
Toto treba opakovať vždy, keď Robert Fico alebo Denisa Saková strašia katastrofou, ktorú by údajne spôsobilo odstrihnutie sa od ruského plynu. Ich úlohou však nie je plašiť následkami náhlych kríz. Sú platení za to, aby im predchádzali – aby krajinu na zmenu včas a strategicky pripravili. Nie za to, aby hľadali výhovorky, prečo máme zostať závislí od režimu, ktorý vraždí a vedie vojnu.
Česko – rovnako vnútrozemská krajina ako my – to zvládlo za niekoľko mesiacov. Prečo to zrazu nie je možné u nás do roku 2028?
Zatiaľ čo iní konajú, my spíme
A nejde len o Česko. Naši susedia konali, kým Slovensko premrhalo roky. Do dnešného dňa nemáme rezervovanú žiadnu dlhodobú kapacitu v európskych LNG termináloch. Vláda tak vedome vystavuje ekonomiku riziku a vzdáva sa kontroly nad našou energetickou budúcnosťou v prospech riešení, ktoré sú na dosah ruky.
Rakúske OMV sa na odstrihnutie od Ruska pripravovalo viac ako dva roky, počas ktorých pripravovali alternatívnu dodávateľskú sieť a diverzifikovali aj samotné zdroje energie. Poľsko začalo s diverzifikáciou zdrojov už dávno pred vojnou a dnes je od ruského plynu úplne nezávislé vďaka strategickým investíciám do plynovodu Baltic Pipe a LNG terminálu v Świnoujścí. Pobaltské štáty, historicky zraniteľné voči ruskému tlaku, išli ešte ďalej. Litva nielenže spustila vlastný LNG terminál, ale dovoz ruského plynu aj legislatívne zakázala. Tieto krajiny pochopili, že energetická bezpečnosť je základom národnej suverenity.
Nezávislosť nie je náklad, ale investícia
Keď teda predstavitelia slovenskej vlády tvrdia, že odstrihnutie sa od ruského plynu by zruinovalo našu ekonomiku, nehovoria pravdu. Klamú, aby zakryli vlastnú neschopnosť a nedostatok vízie. Realita je taká, že ruský plyn nie je ani spoľahlivý, ani lacný. Naša závislosť priamo poškodzuje našu konkurencieschopnosť. Zatiaľ čo slovenskí podnikatelia platia jedny z najvyšších cien plynu v Európe, v Pobaltí ceny po odstrihnutí sa od Ruska klesli. Energetická nezávislosť teda je investícia do budúcnosti.
Príklady z celej strednej Európy dokazujú, že diverzifikácia nie je len možná, strategicky nevyhnutná, ale aj ekonomicky výhodná. Udržiavanie závislosti od Ruska nás nekonzervuje v stabilite, ale v minulosti. Je najvyšší čas, aby aj Slovensko prestalo hľadať výhovorky a vybralo si budúcnosť. Budúcnosť modernej, odolnej a prosperujúcej krajiny, ktorej energetická bezpečnosť je základom jej skutočnej suverenity. Alebo – ako sa to zapáčilo vládnym politikom – zvrchovanosti.
Cesta existuje. Je čas sa po nej konečne vydať.