Žigmund Pálffy si v nedeľu zaspomínal na staré časy. Tie mu pripomenul krátky videozostrih jeho úspešnej kariéry predtým, ako ho spolu s Miroslavom Šatanom zaradili do Siene slávy Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF).
Nezostal však len pri minulosti, zamyslel sa aj nad ďalším smerovaním slovenského hokeja. Na jeho čele by najradšej videl práve svojho dlhoročného reprezentačného kolegu Šatana.
Pálffy si zaspomínal na Göteborg
Pri tom, ako si preberal významné ocenenie, si na seba opäť obliekol slovenský dres. "Je to neskutočný pocit, ktorý ma trošku vracia dozadu, keď som začínal hrať hokej. Reprezentoval som Československo i Slovensko. Sieň slávy, to sa nestáva každý deň a ďakujem za to hlavne mame a otcovi, ktorý už nie je medzi nami a myslím na neho. On ma priviedol k hokeju a som za to neskutočne rád," povedal.
Seniorskú kariéru odštartoval v materskom skalickom klube a už v roku 1991 sa predstavil aj v československej reprezentácii. Na šampionáte do 20 rokov si vybojoval bronz a zahrali si aj na Kanadskom pohári.
"Pamätám si ako som začínal, keď som bol ešte v roku 1991 na Kanadskom pohári a hral som za Československo. Na začiatku kariéry bolo pre mňa podstatné, keď sme potom bojovali v Sheffielde v olympijskej kvalifikácii a predrali sme sa až na ZOH. To bol neskutočný moment, lebo sme si to vybojovali sami a v 1994 sme tam boli už ako samostatná krajina. Veľmi som si to užíval, bol som mladý a prišiel som si z farmy zahrať olympiádu," uviedol.
Najväčší úspech dosiahol v reprezentácii na MS 2002 v Göteborgu, kde si Slovensko vybojovalo premiérové a doteraz jediné zlato. "To je pre mňa taká čerešnička na torte. Mali sme dobrú chémiu v tíme, neskutočne dobré vzťahy a to nám veľmi pomohlo. Fungovali sme naslepo, držali sme za jeden koniec povrazu a tam to všetko vzniklo," opísal cestu za titulom.
Pálffy podporuje Šatana
Vo Švédsku "ťahal za jeden povraz" aj s Miroslavom Šatanom. S dlhoročným priateľom a spoluhráčom si však zahrali v jednom tíme už dávno predtým. "Mám na neho veľmi dobré spomienky, my sme spolu začali už v Dukle Trenčín. Je to chlapec, ktorý sa sám vytiahol a dosiahol neskutočnú kariéru."
Fandil mu nie len ako hráčovi, ale aj ako funkcionárovi. Po júnovom volebnom kongrese by ho najradšej videl na poste prezidenta Slovenského zväzu ľadového hokeja.
"Pokiaľ do toho pôjde, má moju podporu. Potrebujeme nastaviť systém, ktorý potiahne mládež hore a nie stiahne dole. Vieme, čo sa stalo s 18-tkou. Musíme mať profesionálnych trénerov, nie že budú pracovať aj v kluboch, to nejde."
Ak by Šatan nešiel, Pálffy uvažoval, že by sa o post uchádzal aj on. "Uvidíme, dôležité bude to, kto bude kandidovať. Bol som nespokojný s týmto vedením zväzu, jediné čo je tam pozitívne, je práve Miro Šatan. Možno ešte tréneri, ktorí tam prišli, pretože Craig Ramsay má svoj systém a preniesol ho do kabíny."
Konce zápasov boli veľmi smutné
Pálffy si nenechal ujsť nedeľňajšie vyvrcholenie domáceho šampionátu, no pozorne ho sledoval celý, najmä slovenských reprezentantov.
"Tie zápasy, ktoré na konci nezvládli, boli veľmi smutné. Boli tam tie sekundové výpadky, čo sme mohli udržať a bez problémov sme mohli mať štvrťfinále. Dúfam, že sa to nebude opakovať," dodal.
Pálffy sa narodil 5. mája 1972 v Skalici a v rodnom meste aj začal s hokejom. Vo veku 18 rokov v sezóne 1990/1991 prestúpil do AC Nitra, spod Zobora smerovali jeho kroky do Dukly Trenčín. Už predtým ho však draftoval v 2. kole z celkovo 26. pozície New York Islanders Premiéru v NHL si odkrútil 7. januára 1994, prvý gól strelil 21. januára 1995. O štyri roky neskôr prestúpil do Los Angeles Kings a po lockoute NHL v sezóne 2004/2005, ktorý strávil v Skalici a Slávii Praha, si zahral aj za Pittsburgh Penguins. V základnej časti NHL odohral dokopy 684 zápasov a zaznamenal 713 bodov (329+384), v play off pridal 24 štartov a 19 bodov (9+10). Štyrikrát si zahral v Zápase hviezd (1997, 1998, 2001, 2002). V januári 2006 oznámil prvýkrát ukončenie kariéry pre zdravotné problémy s ramenom, no o rok neskôr sa vrátil na ľad v drese HK 36 Skalica.
Pálffy si obliekol dresy československej i slovenskej reprezentácie. Už na zimnej olympiáde v nórskom Lillehammeri (1994) bol najproduktívnejší hráč turnaja s 10 bodmi z 8 zápasov (3+7). Bol tiež jednou z ústredných postáv slovenského zlatého triumfu na majstrovstvách sveta 2002 vo Švédsku. Vo finálovom zápase proti Rusku prihral Petrovi Bondrovi na víťazný gól. Na MS 2003 vo Fínsku získal bronz a s 15 bodmi (7+8) bol najproduktívnejší hráč šampionátu. Slovensko reprezentoval aj na zimnej olympiáde v kanadskom Vancouvri v roku 2010, kde tím obsadil štvrté miesto. Športovú kariéru definitívne ukončil v roku 2013.